Škola hrou a charitatívny rozmer besedy

8. marca 2020, rmontmartre, Film

 

 

Je toho toľko, čo vám chcem povedať a predstaviť, až som si musela spraviť harmonogram. Aby som vedela, čo skorej a čo s čím môžem pospájať. Nech je v článkoch určitá, aj keď len voľná, náväznosť. Teda ostaňme ešte na chvíľu v Tornali!

Ľ. Miháliková: Veselé samohlásky

Všimli ste si, že život úspešných literátov sa ponáša na život rockových hviezd? Po časoch náročnej práce sa im podarí vydať knižku a už aj s ňou mieria medzi čitateľov. A tí úspešnejší aj na viacdňové turné. Vrcholom sú potom festivaly, podľa možnosti aj medzinárodné. A odtiaľ literát načerpá ďalšie inšpirácie a motiváciu na zrod ďalšej knihy.

Nejako takto to funguje v prípade Zuzany Kuglerovej. Do Tornale s Ondrejom Kalamárom dorazili s autom plným kníh. Bola to prvá zastávka ich trojdňového výjazdu na východ Slovenska.

A priamo medzi žiakov sme došli „vyzbrojení“ každý štósom kníh.

Z niektorých sme im čítali ukážky, niektoré sme nechali aj kolovať. Nech si ôsmaci zalistujú, pokochajú sa nádhernými ilustráciami, či aspoň na fotografiách uvidia Joža Urbana, vrak jeho havarovaného auta, herca Romana Pomajba, ktorý ho v celovečernom filme hral…

A na záver sme jeden štós kníh darovali pre školskú knižnicu. Nestihla som si všimnúť presné zloženie, ani počet, no odhadom sme darovali cca 10-12 kníh.

A na samom spodku žiarili 3 kúsky detskej knižky Ľubomíra Miháliková: Veselé samohlásky.

Moja dcéra už síce zo základoškolských lavíc podrástla, ale na školské začiatky sa proste nedá zabudnúť. Keď dieťa zamieňa škôlku za školu, hru za učenie, je to veľká záťaž pre dieťa aj rodiča. Zrazu sa denne musíme pasovať s domácimi úlohami, vtĺkať do malej hlávky písmenko po písmenku, čislicu po číslici.

A práve v tomto učení sa rozpoznávať samohlásky pomáha knižka pani Mihálikovej. Veselé samohlásky nás prevedú všetkými samohláskami. Najskôr krátkymi, potom aj dlhými. Pomocou jednoduchých básničiek posmeľujú dieťa, aby spoznávalo písmenko za písmenkom. A milé farebné ilustrácie sú autorke neúnavným pomocníkom. Kvietky, myšky, psíčka aj mačičku, proste kopec milých ilustrácií do knižky dodala ilustrátorka Katarína Ilkovičová.

Na záver po „úmornom učení sa“ autorka ukončuje knižku ako inak, než uspávankou.

Začítajme sa aspoň do pár posledných riadkov:

Spinkaj, ty môj maličký,

donesiem ti ružičky.

Búvaj, moja hlavička,

uspáva ťa mamička.

Búvaj, spinkaj Ďuríčko,

zajtra príde tatíčko.