Benjamín Škreko: Kam z kanapy (Foto:autor)
Benjamín Škreko: Kam z kanapy (Foto:autor)
Po mojej prvej recenzii na stránkach Nonameronu bola moja voľba jednoznačná: vytvorila som vlastný blog, aby som mohla cielene mapovať literárnu scénu na Slovensku.
Teda srdečne vítam čitateľov Pravdy. A začnime s ľahkosťou. S autorom, čo má už toho veľa za sebou a ani touto básnickou zbierkou svojich čitateľov nesklamal. Ide o zbierku Benjamína Škreka: Kam z kanapy.
Zbierka slávi rok od svojho vydania, má 72 strán a pevnú väzbu.
Máme pred sebou zrelého autora z Trnavy so slušnou literárnou kariérou. Má zmysel pre humor, píše s nadhľadom, bez nadmerného sentimentu. Vyzná sa aj v tradičných formách. Jeho zbierka Sonety pre Trnavu sa dáva ako ukážkový príklad písania sonetov.
-*-*-*-*-*-*-*
Benjamín Škreko touto zbierkou usadí svojho čitateľa na kanape, aby pred ním rozkrútil kolotoč minimalistických básní. Predostiera nám akúsi zhustenú esenciu života.
Najviac ma na zbierke baví jej pozitivizmus a mužský element. Je fajn čítať názory muža o úlohe muža v dnešnej spoločnosti. A je fajn dostať do ruky dielo, z ktorého nedýcha smútok, bolesť, či sentiment. Práve naopak, prekvapuje svojou originalitou, hravosťou, bezprostredným a úprimným vzťahom k Bohu aj svojmu okoliu.
-*-*-*-*-*-*
Benjamín Škreko ma očaril svojou zrelosťou, ako dobré víno. Kto by nechcel takého deduška pre svoje deti? Čo by im porozprával o kráse, o láske k životu a ukázal svet v jasnejších farbách?
Fotografického materiálu ako ilustrácií je tam tak akurát. Fotil Miroslav Huptych. Viažu sa k textu akosi voľne. Ak mi niečo symbolizujú, tak práve tú Benjamínovu zrelosť a spätosť so zemou, históriou a prírodou.
A niečo na ochutnávku:
Škoda času
Na šnúre
slová bledé
od mydla.
Pusu, volaj,
aviváž
pridám
svoj
smiech,
a vy váš…
Všetko dáš,
len aby sa im
neprášilo
do úst.
Posledný pokus…
Tresk dverami.
Aby ťa.
Pošlem správu!
Máš nabitý?
A ty budeš nabitá…?