Túto prírodu máme navštevovať?
Mimoriadna situácia nám ponúka aj dobré veci. V súlade s reklamým sloganom: „Nikam nemusíš chodit! Nic nemusíš dělat. Ale ľudstvo je nepoučiteľné, ubližuje matké prírode, vypaľuje trávu a zakladá ohne aj v čase najväčšieho sucha.
Ak sledujete správy, zrejme vidíte ten nekonečný sled požiarov. A buďme k sebe úprimní. Za všetkým stojí človek. S vlastnou aroganciou, bezcitnosťou, neschopnosťou, či neochotou premýšľať. Horia nám lesy, areál okolo Černobyľu horel celé dni. V obci Sútor si požiar bytovky vyžiadal ľudskú obeť a niekoľko zranených. Sútor leží neďaleko Rimavskej Soboty, teda deje sa to priamo medzi nami, za našimi humnami!
Vraj máme tie Veľkonočné sviatky spríjemňovať pobytmi v prírode v rámci okresu. Ja sa ozaj rada prejdem na čerstvom vzduchu. Keby bol! Keby ľudia nevypúšťali močovku a nepáchlo to tu ako v žumpe. Keby ilegálne skládky neboli verejným tajomstvom rozrastajúcim sa do stále obludnejších rozmerov.
Túto prírodu máme navštevovať?
V takýchto pomeroch je najbezpečnejšia ozaj len vlastná záhrada a zamknuté brány. No ani tu sa toho abnormálneho znečisťovania nezbavíme.
Čierny dážď sadal na suché polia.
Včera z dvora bolo vidieť veľký čierny dym. Akoby horela celá vzdialená dedina, či aspoň jeden celkom veľký dom. Muž sa bol pozrieť na aute. Vraj sa vypaľuje tráva. Na troch miestach vedľa seba. Dym postupne ubúdal, no smrad silnel. Zrejme nehorela len tráva, ale aj všetok bordel v nej. A z neba padal čierny dážď. No nebola to vlaha. Iba suchá, spálená tráva, ktorá nám posiala dvory aj záhrady „pierkami z havraních krídel.“
Pierka matky Hawranice.
Foto:autor.