Mám dočítaný jeden historický román. Dnes som mala písať recenziu. Mala som rozobrať a ukázať svetu knižku, ktorá ma zaujala a bola mojím spoločníkom od počiatkov tejto humánnej krízy.
Ale….máme aj väčšie problémy. A ako to zadefinovala aj nemenovaná punková kapela z Rožňavy, „Žerieme sa navzájom.“
Do vypuknutia tejto kauzy som tomu verila! Že sa dokážeme zomknúť. Potlačiť svoje sebecké pohnútky a ťahať za jeden povraz. Ale nestalo sa. Dočkávame sa odsudzovania a podkopávania aj z radov nabližších.
Mne to už ani rozum neberie, ako môže mladá debutantka nebyť vďačná za vydanie básnickej zbierky. Bez grantu, z vlastného vrecka. Ako môže verejne útočiť na združenie a osobnosti, ktoré jej túto životnú šancu poskytli? A bojovať za percentá zo zisku v situácii, že sa knižka ukázala ako stratová?
Žijeme vo vyhrotených časoch, A doba z ľudí vyplavuje na povrch tie najhoršie stránky. Mladí si nevážia starších, mladá debutantka útočí na predstaviteľov združenia, ktorí by jej mohli byť rodičmi, či aj starými rodičmi.
Ono to vždy bude problém, ak arogancia, pýcha a ego budú prevažovať nad talentom básnikov, či akýchkoľvek iných predstaviteľov kultúry.
A toto nevydarené sponzorstvo je o to bolestivejšie, že ten finančný vklad sme mohli využiť na stovky ďalších investícií. Väčšina z nich by bola vhodnejšia, prínosnejšia, ziskovejšia, než táto čistá strata.
Ale každá chyba je dobrá aspoň na ponaučenie sa. A pevne verím, že naše ďalšie investície budú šťastnejšie.
Že sa raz skončia všetky tieto krízy. Že raz prestane byť človeku človeku vlkom. Že zostane nejaké zdravé jadro v rámci kultúr, ktoré sa aj naďalej bude vedieť podporovať. A že súkromné kníhkupectvá a vydavateľstvá následkom tejto krízy neskrachujú.
Dnešné správy priniesli aj pozitívum: na 2 mesiace môže byť domácnostiam aj firmám odložená splátka energií. A nik nebude v tejto dobe odpojený od energií. Aj keď hlad, hlavne v zaostalých regiónoch už reálne hrozí.