Nová doba spochybňuje staré myšlienky. Hrdinovia včerajška sú hrozbou dneška, šíritelia nákazy a smrti.
Pamätáte? S akými veľkými nádejami sme vyprevádzali svoje deti a sestry do sveta? Veľký svet lákal naše zdravotné sestry na vysoké zárobky. A my všetci, ktorí sme neodišli, sme boli za zbabelcov a hlúpych. Zbabelo sme neopúšťali otcovu roľu, naše lúky a stráne a hlúpo pracovali za lacný peniaz, či zadarmo.
A ako nám to oplatil ten veľký svet? Vracia nám tie sestričky nakazené, so smrtiacim dychom v tele. Šíria nákazu na našich rodičov a starých rodičov.
Do susednej dediny sa pred dvomi dňami vrátil mladík. Bol celé mesiace v Nemecku. Jeho kroky viedli automaticky: domov a do dedinského obchodu.
Hrdinom doby sa stal predavač. Ktorý ho vykričal a vyhnal. Ale ozaj potrebujeme, aby nás zachraňovali predavači? O čo sa v súčasnosti stará starosta? A kde sú tie avizované hliadky vojakov a policajtov, ktorí mali dohliadnuť, aby zákaz zhromažďovania neostal len smiešnym zdrapom papiera?
V našom malom literárnom svete tiež nevládne porozumenie a solidarita.
Mladý talent čaká na svoj veľký úspech. Ambície debutantku navádzajú, aby trhla balík. Za pár básní, bez jediného investovaného eura. S púhym argumentom, že autorský zákon je prednejší, než morálka. Prednejší, než úcta, či zdravý rozum.
Čaká nás zdĺhavé a bolestivé vyjednávanie. Iróniou osudu je, že v súčasnosti ešte ani netušíme, kto bude mať dostatok trpezlivosti, aby tieto vyjednávania viedol. Mladícka nerozvážnosť zasiahla city „starcov“. City šedivých hláv, ktoré do knihy investovali vlastnú dôveru aj peniaze.
Keď zlyháva komunikácia. Keď nás zrádza aj vlastná krv, útechu podáva jedine viera.
Dovoľte krátky citát z príhovoru evanjelického biskupa Jána Hroboňa:
„Ešte to len začína, nevieme kedy skončí, ale vieme,že následky budú veľké. Aby potom, keď bude ťažšie, vedeli sme jednať s pokorou, tou, ktorá hľadí skôr na prospech druhého, než na ten svoj, ktorá sa nebude domáhať svojich záujmov za každú cenu, ktorá bude citlivá voči potrebám druhých, nebude koristnícka voči prírode“
No obávam sa, že slová pána biskupa padajú do prázdna. Lebo mladícke ambície už dávno porazili pokoru a cit.
Už sa teším na slová pápeža Františka.
I keď duchovne upevnil a potešil už aj svojou predošlou kázňou.
Jeho posolstvo by nám malo rezonovať v dušiach: „Ešte stále nemáte vieru?“