Nočná mora organizátorov a vydavateľstiev

Vonkajší svet vrátane knižného trhu sa zmieta v hospodárskych dopadoch koronakrízy. Mladé združenie autorov však okrem neviditeľného nepriateľa musí čeliť aj útokom a sporom vnútri spoločenstva.

Neullior Aeternum sa zapíše do análov literárnej súťaže Pars Poetry ako najproblémovejšia výherkyňa. Jej rozvratná činnosť je motivovaná vidinou maximalizácie finančného zisku. Snaha sebe-stredne maximalizovať osobný profit v časoch, kedy aj veľké vydavateľstvá bojujú o prežitie.

A kto stojí na druhej strane tohto sporu? Združenie autorov, ktoré vzniklo pred štyrmi rokmi ako spoločný projekt trojice etablovaných spisovateľov. Za štyri roky svojej existencie toto združenie rozvinulo svoje aktivity nielen na slovenskej literárnej scéne. Zakladajúci členovia udržujú dobré vzťahy aj s literátmi ostatných slovanských krajín.

Na mapu slovenskej literatúry toto združenie uviedlo nové mená: Bea Hric Swetlunka a Ráchel Noa. Obe tieto autorky to mali voči Neullior jednoduchšie. A ich literárny sen mal šancu byť veľkolepejším a krajším aj vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia.

Neullior síce vyhrala literárnu súťaž, ale komisia pre udelenie grantu na vydanie jej debutovej zbierky žiadosť zamietla. Združenie však dodržalo svoj sľub a básnickú zbierku vydalo z vlastných zdrojov. Lež menší rozpočet prináša aj menej možností. Táto debutantka sa musela uspokojiť s faktom, že jej zbierku nebude ilustrovať žiaden etablovaný výtvarník. A tiež sa uskromniť s nákladom 300 kusov.

Veľké sny pri stretnutí s malými skúsenosťami však prinášajú nečakané problémy. Frustrácia debutantky sa prenáša do celej jej komunikácie. Svoje domnelé krivdy zo strany vydavateľstva predostiera svojim fanúšikom aj širokej verejnosti na dennej báze. Táto frustrácia stojí za rozpútaním mediálnej vojny voči malému súkromnému vydavateľstvu. A samotní vedúci predstavitelia združenia sú vystavovaní enormnému tlaku a diskreditačnej kampani. Tu však aktivity mladej debutantky ešte ani zďaleka nekončia. Obrátila sa so žalobou na LITA. Jej obvinenia však vedenie združenia odmieta ako nepodložené a vyslovene lživé.

Jediná nespokojná výherkyňa dokázala spochybniť ďalšie roky danej súťaže. Prvotnou reakciou boli, ako inak, pochybnosti. Či má vôbec význam naďalej vyhľadávať literárne talenty, ak by sa mali ku svojmu víťazstvu a k samotnému debutu stavať podobne negatívne. Veď čitatelia po všetkých tých ponosách debutantky môžu nadobúdať až dojem, že dielo bolo vydané proti vôli autorky.

No pozitívna viera napokon predsa len vyhrala. Aspoň ohľadom literárnej súťaže. Na ďalší ročník literárnej súťaže Pars Poetry je už možné sa hlásiť nielen v kategórii poézia. Pribudla aj kategória próza. Organizátor neustúpil ani z ambície knižne vydať dielo víťaza. Ale vyhradzuje si právo v prípade finančných ťažkostí nahradiť výhru vecnou cenou.

Organizátori veľkých celonárodných súťaží na záver ešte nezabúdajú prikladať formulku: Vymáhanie výhier a finančných plnení právnou cestou sú vylúčené. Táto magická formulka by pristrihla krídla aj súčasnému sporu.

Ale končiac overenou tézou nášho premiéra „Dobré zmluvy robia dobrých priateľov.“ Do budúcna bude jasnejšia a viac na situáciu šitá zmluva dúfajme predchádzať podobným nezhodám. A tento spor v súčasnosti je naozaj nočnou morou. Ale iniciátorka konfliktu si zrejme nie celkom uvedomuje, ako píli konár pod sebou samou. Ako obmedzuje svoj manévrovací priestor do budúcna.

Lebo povedzme si pravdu, ktorý vyhlasovateľ súťaže by mal záujem o oceňovanie autorky, ktorej sa bude cena poskytnutá v dobrej viere máliť a ktorá rozpúta nekonečný verejný škandál, aby verejne popravila organizátora samotnej súťaže?