Vrahovia Kuciaka a Kušnýrovej stoja pred súdom. A všetkým nám, bojovníkom za pravdu a spravodlivosť, vyvstáva nádej na krajší život.
Knižná mapa slávi mesiac od svojho vzniku. Ńestranný pozorovateľ by mohol mať dojem, že za ten mesiac sa nič svetaborné neudialo, ale:
Žatva posledných dní je dramatická. Dostalo sa mi X varovaní: ty nemáš právo sa vyjadrovať!, si nekompetentná, zaujatá, píš radšej poviedky! Dýcha z teba homofóbia! A mnoho ďalšich varovaní.
ALE…budú si musieť najať nájomného vraha a streliť ma priamo do hlavy, aby ma dokázali umlčať. Je to z jednej stránky desivé, dostať sa doprostred záujmov, ako zrnko uprostred mlynských kameňov záujmových skupín. A zároveň je aj lichotivé vybojovať si postavenie, v ktorom autori a vydavateľstvá poskytujú svoje tituly v očakávaní recenzie.
Priatelia, je čas sláviť! V čase kedy jediný článok dokázal prehlušiť správy o koronavíruse. A jediný blog dokáže postaviť do pozoru prívržencov viacerých literárnych hnutí a vydavateľstiev!
A zároveň cítim vďaku. Že po dvoch rokoch práce dostávam knižky nie z „vďaky a ľútosti“, no jednoducho a priamo: kvôli recenzii. Kvôli nestrannému a úprimnému pohľadu na dosiaľ nečítanú knižku!
Zároveň ma úprimne teší čítanosť častokrát presahujúca limit 10 000 ľudí. Vážim si pozornosť, dôveru a s vedomím, že moje dielo ešte nikto a v žiadnej podobe knižne nevydal, píšem svoje čitateľské dojmy v prostredí vlastnej nezávislosti.
Ak sa človek dostáva do tlaku z rôznych strán, ako prvá možnosť ho napáda únik: prečo ja vlastne sledujem súčasnosť? Mala by som rozoberať diela maďarských klasikov a nik z mŕtvych by sa nebránil. Zároveň však vnímam našu súčasnú generáciu, napĺňajú ma jej boje a výdobytky.
No dnes výnimočne končím našou starou známou klasikou, prevratnou básňou, S čistým srdcom: