Tie lepšie texty piesní sú ako báseň. S láskou varené jedlo je ako báseň. Umelecky ladená duša vníma umenie všetkými zmyslami. No práve umelci sú tí, ktorí v hojnej miere trpia rôznymi formami porúch osobnosti.
Takzvaný normálny človek je schopný zvládať svoje emócie. Dokáže prežívať radosť aj smútok bez „pomoci odborníkov“. Dokáže plakať aj smiať sa v rámci takzvaného neurotypického prežívania.
No v prípade poruchy je všetko inak. Smútok je ťaživá sila, ktorá sa dá krájať. Sadá človeku na hruď a bráni mu aj zhlboka dýchať. Človek v noci nevie spať, cez deň nemá chuť jesť, ani sa rozprávať, vyhýba sa ľuďom, nič ho neteší.
Ak začne plakať, trvá to hodiny aj dni, napuchnú mu viečka, no plač nepomáha.
Spätne človek zistí, že už nie je schopný sa ani smiať. Úľavu môže hľadať v alkohole, drogách. Len málokto si sám uvedomí, že toto je depresia a psychiatri na tieto stavy už majú lieky.
A ako sa s nárastom tepla rozpúšťa hmla tak sa tieto ponuré stavy dokážu rozplynúť. Človek prežíva zázrak obdobný znovuzrodeniu. Po dňoch, mesiacoch topenia sa konečne môže znova nadýchnuť. Má plno síl, elánu, energie. A samozrejme nakopené povinnosti, ktoré v depkách nezvládal. No táto atypická myseľ ani túto druhú fázu nie je schopná prekonať bez vážnych komplikácií. Akosi je všetkého priveľa: ambícií, cieľov, plánov, vízií. Človek prepína vlastné sily, púšťa sa do projektov, ktoré nie je schopný zvládať, naberá si pôžičky, ktoré nie schopný splácať. Nasľubuje stretnutia aj pomoc,…..ale realita je sviňa. Temný závoj padá znova, požičané treba splácať, sľubované dodržiavať a depresia sa vracia v novej a ešte väčšej sile.
Kvôli striedaniu dvoch extrémov sa táto diagnóza nazýva Bipolárna Afektívna Porucha, v skratke BAP, ľudovo nazývaná tiež maniodepresia.
A osobnosti kultúrneho, či spoločenského života svojím hlásením sa ku tejto chorobe dávajú aj zvyšku súpútnikov akýsi signál, že v tom nie sú sami.
Petr Muk naspieval celý album s príznačným názvom BAP.
Z neho vyberám jednu z piesní
…V bludišti dnů (2010)
Jan Dvořák/Petr Muk: Nebe nehledej
Ještě mě má, ještě má mě v moci
Možná mi dá osm hodin noci
Opuštěná a nedočtená
Pod zlatou maskou se schová
Tam, kam jdu spát mě láskou loví
Chce se mi vzdát možná jen slovy
Nebezpečná a nekonečná
V myšlenkách vidím to znovu
Letěla nebo na polštářích ležela
Byla krásná nebo nebyla
Řekla: žádný nebe nehledej
Dokud jsem tu já
Dál už nevím, co bylo
Proud vzal ji silou
Letěla nebo v bílých dekách ležela
Byla se mnou nebo nebyla
Řekla: žádny nebe neumí
Tolik mraků nést
Dál už mám jen mlhu
Hledám cestu z kruhu
Večerní stín se ptá, co bude
Do srdce klín a slunce rudé
Anebo nic, už nebude nic
Představa vzdálená
Jednou větou je láska pravá
Za kometou noc je tmavá
Dál už to znáš, půl srdce dáš
Za křídla spálená
Letěla nebo na polštářích ležela
Byla krásná nebo nebyla
Řekla: žádný nebe nehledej
Dokud jsem tu já
Dál už nevím, co bylo
Proud vzal ji silou
Letěla nebo v bílých dekách ležela
Byla se mnou nebo nebyla
Řekla: žádny nebe neumí
Tolik mraků nést
Dál už mám jen mlhu
Hledám cestu z kruhu
No neprekonateľná pieseň od Muka je predsa len Tančíš sama. Ten ťaživý smútok, ktorý sa dá krájať, tam vnímavý poslucháč vidí aj počuje: