Postupné uvoľňovanie pomerov nám umožňuje opatrný štart plánovania ďalších stretnutí spisovateľov s čitateľmi. Prípadne aj vzájomné stretnutia autorov rôznych žánrov. No doba ešte stále nezrýchlila na plné obrátky. A čitateľ má príležitosť pokračovať na púti biografie chýrneho holandského maliara.
Film Starry, Starry Night nám ponúkol dávku faktografie bez hlbšieho ponoru do van Goghovej osobnosti. Loving Vincent išiel ďalej a predstavil nám maliara v hlbokej sociálnej izolácii. No stále nevykresľuje do detailov práve maliarove medziľudské vzťahy. Jeho vzťah k ženám, prečo sa neoženil a nemal deti. Aké bolo to búrlivé priateľstvo s Gauginom a prečo si vlastne odrezal ucho.
Za povšimnutie stojí aj faktografia okolo Paula Gaugina. Dozvedáme sa zaujímavé veci o ich názorových rozdieloch. Gaugin obdivoval Vincentovu tvorbu a strávili spolu v žltom dome dva mesiace. Spoločná práca však vyostrila ich názorové rozdiely.
Van Gogh preferoval zobrazovanie reality, kým Gaugin viac miloval slobodu a voľnosť svojej fantázie dával aj na plátno. Nezhody viedli k búrlivej hádke, z ktorej zrejme v amoku vzišlo aj povestné odrezané ucho. Niektoré pramene prichádzajú s prevratnou teóriou, že Vincent si ucho neodrezal sám. Mal mu ho v hneve odrezať Gaugin a van Gogh vlastne len kryl svojho priateľa pripisujúc ten hrozný čin sám sebe.
Obdobné myšlienkové konštrukcie sú aj okolo van Goghovej smrti. Tiež je tu idea, že ho postrelil opitý kamarát a Vincent bol príliš láskavý a vľúdny, aby na svojho vraha ukázal prstom.
Ak by to bola pravda a odrezané ucho ani smrť si maliar nespôsobil sám, dávalo by to jeho duševné zdravie do lepšieho svetla.
Samotné plátna týchto dvoch autorov ukazujú, ako sa ich priateľstvo pretavilo aj do tvorby. Gauguin má obdobne ako van Gogh celú sériu autoportrétov. No na rozdiel od priateľa sa viac pohrával s kulisami okolo a namaľoval sa s väčším šarmom. A van Goghov najznámejší obraz Stary night má v sebe prvok fantázie. Celá dedinka na spodku plátna je domyslená. Pre to ju považoval za omyl. No čas ukázal, že sa omyl nestal. A fantázia, rovnako ako výpovedná hodnota, na plátno proste patrí.
Našla som pútavú knihu o van Goghovom živote- Irving Stone: Smäd po živote.
Kultová kniha bola predlohou rovnomenného filmu: Lust for Life (1956), v hlavnej úlohe Kirk Douglas. Anthony Quinn za postavu Gaugina získal Oskara.
Podľa recenzií však film len voľne parafrázuje samotnú knihu. Jeden z recenzentov sa vyjadril, že filmári mali k dispozícii zrejme inú vangoghovskú korešpondenciu, než Stone.
Potešujúce však je, že po 20 rokoch sa Slovenský spisovateľ odhodlal k opätovnému vydaniu knihy. A v Panta Rhei sa môžete do knihy na chvíľu aj ponoriť:
https://www.pantarhei.sk/knihy/biografie/biografie-ostatne/smad-po-zivote.html#pdf