Matovič hovorí o pľuvanci, memorandum ani nečítal

6. júna 2020, rmontmartre, Politický komentár

 

Prvý rázny krok premiéra Matoviča hovorí za všetko. Pozval si sto Maďarov ku stolu, no na ich názor nebol ani zďaleka zvedavý, Zrejme čakal, že mu budú od samej lásky ruky bozkávať. Doteraz som nevedela, čo môžeme od Matoviča očakávať. Po tom, ako odsúdil Memorandum maďarskej menšiny aj bez prečítania, už viem, že nič dobré.

 

Sté výročie Trianonu znamená zároveň aj sté výročie odtrhnutia  od materskej krajiny, Maďarska.

Neslávne sme oslávili sté výročie podpísania Trianonskej zmluvy. Maďarsko ako porazená mocnosť, bolo nútené vzdať sa značného územia v prospech susedných štátov. A tak sme sa my aj naši najbližší ocitli v Československu, neskôr na Slovensku, ako národnostná menšina.

Vraj je nás pol milióna, avšak treba podotknúť, že k maďarskej národnosti sa hlási aj množstvo Rómov neovládajúcich Rómčinu, teda ich národnosť ako maďarská je len sekundárna, či ovplyvnená asimiláciou.

Podľa prejavov prezidentky Čaputovej aj expremiéra Pellegriniho požívame rovnaké práva aj povinnosti, ako slovenská väčšina. Pravdou však je, že žijeme v najchudobnejších, najzaostalejších oblastiach. Okresy Rimavská Sobota, či Rožňava, majú najvyššiu mieru nezamestnanosti aj chudoby na Slovensku.

Ako maďarská národnostná menšina sa ocitáme v dvojitej izolácii. Jednak mnohí naši občania nerozumejú štátnej reči (slovenskej) a z druhej strany aj maďarčinu ovládame len vo forme akejsi kuchynskej reči –dialektu. Po troch vetách po maďarsky sme v materskej krajine (Maďarsku) detekovaní ako cudzinci, čo používajú slovakizmy a aj výslovnosť je výrazne odlišná.

História vyčíňania mafie v Dunajskej Strede naplno odhalila našu bezmocnosť. Maďarskí mafiáni znásilňovali maďarské dievčence za výrazného nezáujmu zo strany slovenskej zákonodárnej moci.

SMK sa pokúsila o akési nastavenie vyšších práv našej menšiny. Len netuším pre koho, keď naša menšina výrazne starne, umiera a asimiluje.

Naše minimálne práva asi najlepšie ilustruje náboženstvo. Ak už aj nikde inde, aspoň v kostole by človek rád počul vlastnú reč. Namiesto nej nám však biskupstvom pridelený kňaz prináša len akúsi maďarsko-nijakú hatlaninu, ktorej ani pánboh nerozumie, z úst kňaza –rýdzeho Slováka. Aby naši najbližší aspoň čo to rozumeli zo zádušnej omše, musíme pátrať po kňazovi desiatky kilometrov ďalej, či až v materskej krajine.

So školstvom to nie je oveľa ružovejšie. Nerozumiem, načo sú nám maďarské základné školy s minimálnou sieťou stredných a jedinou vysokou školou. Jedine aby sme stagnovali vo vlastne bezvýchodiskovej bubline. Moje jediné dieťa sa učí moderným technológiám po slovensky. Príde nám to ako najrozumnejšie riešenie. Určite lepšie ako chodiť po žobraní s maďarským dialektom.