Foto: autor
Jaromír Soukup v Mojich správach už hovorí o pokoronovej depresii. Udáva pozoruhodné čísla. Vraj až tretina populácie trpí rôznymi psychickými problémami. A reštrikčné opatrenia v spojení s izoláciou a existenčnou neistotou tieto starosti len prhĺbili.
Dostávame sa k poslednej časti trilógie. Po plači a tichu je tu smiech, ako objekt skúmania, schopný pomôcť, povzbudiť, vniesť svetlo do pochmúrnych dní.
Jedným zo sprievodných javov depresie býva aj neschopnosť smiať sa. Človek už nežije, len prežíva. A často ho ani ten život nebaví. Nemá dostatok síl ani na každodenné povinnosti. Antidepressíva by boli vhodným liekom, no človek je plný predsudkov a vnútorných bariér, aby vyhľadal pomoc psychiatra. Tak sa trápi sám, presvedčený, že to nejako zvládne. Možno zaexperimentuje s marihuanou a s radosťou zisťuje, že po dlhej dobe je schopný smiať sa, prakticky všetkému, aj tomu mizernému životu.
Treba však dodať, že tento stav nám maryška dopraje len raz. Po čase si telo na túto látku zvykne a účinky sa zmenia, už je to len pokoj, tlmenie bolesti. Zároveň môže byť prestupnou bránou ku tvrdším drogám, či spúšťačom schyzofrénie.
Xxx
Ak je však človek zdravý a so zdravým sebavedomím, tak sa dokáže zasmiať na každodenných zážitkoch a aj sám sebe.
Humor, vtip, žart, fór, gag – je toho za plné vrece. A jednotlivé zložky kultúry si tiež majú z čoho vyberať: karikatúra, glosa, satira, humoreska, fraška, burleska, komédia, tragikomédia, kabaret.
Zatrpknutí ľudia prevádzkujú čierny humor, posmech, výsmech, cynizmus.
Z talianskej filmovej scény je úžasný Fantozzi a jeho Maléry pana účetního. Je to celá séria filmov. Ak sa nad samotným zjavom Fantozziho zamyslíme: krpatý, tučný, sexuálne nepríťažlivý- je proste na smiech. A veľkosť jeho ducha bola v tom, že tento svoj potenciál dokázal pretaviť do celej série komédií, kde je za nešťastníka, ktorému sa všetci smejú, ktorý márne pachtí po nejakej sexbombe a ak sa mu niečo zadarí, je to skôr šťastie, než chladná stratégia.
No posledný Fantozziho film nám predstavuje nášho obľúbeného komika v úplne odlišnej úlohe. Hrá starého vrchného čašníka, ktorý prichádza o prácu, zachvacuje ho smútok, riešenie vidí v mámení mora, ktorí je ho schopné vtiahnuť a pochovať.
Smútok v pozadí veľkej energie a vreca humoru. Obdobne si spomínali aj na život a dielo Heleny Rúžičkovej.
Sas József napísal svoju biografiu pod názvom Józsi, hol vagy? (Jožo, kde si?)
Foto: autor
Pod veselými karikatúrami sa odvíja seriózny príbeh. Mladý Jóska vyštudoval herectvo a túžil po veľkých dramatických úlohách. Okolie a hlavne kolegovia v ňom však objavili komično a on sa rozhodol tejto šance chopiť. Kniha je plná spomienok na už nežijúcich kolegov a pokory k hereckej profesii. Prílohou bolo aj CD a časť z honorárov Sas venoval na podporu hereckého múzea.
Ak by ste túžili po humore v knihe, odporúčam siahnuť po zbierke aforizmov od Zvolenčana Ondreja Kalamára.
Úplne vpravo Kalamárove O kom, O čom? Foto: Dadka Csóriová.
A ak vás viac berie hudba, nájdete tam obdobný odkaz: smiech, zohreje líčka…