Film Sebemilenec až desivo kopíruje životné osudy samotnej autorky knižnej predlohy Simony Monyovej.
Jednu z najpopulárnejších českých autoriek ženských románov, Simonu Monyovú, zavraždil jej manžel šiestimi bodnutiami nožom 3.8.2011 vo veku 44 rokov. Údajne ju 11 rokov fyzicky napádal a znásilňoval. Večne sa topil v dlhoch a osudného činu sa dopustil v časoch, kedy bol z bytu už deložovaný a bol spustený proces rozvodu. Autorka si stihla pripísať na konto tridsiatku kníh o medziľudských vzťahoch. Jej smrť spustila sériu volaní na linky pomoci od žien, ktoré nechcú skončiť ako ona.
Film Sebemilenec natočil podľa rovnomennej literárnej predlohy Filip Renč. V hlavnej úlohe so Simonou Stašovou a Jaromírom Dulavou.
https://www.martinus.sk/?uItem=32367
Krásna Libuša sa zoznámi so šarmantným Otom a ten ju v priebehu niekoľkých mesiacov de facto vybrakuje. Citovo, fyzicky aj finančne.
Z na počiatku úspešnej a šarmantnej ženy sa stáva troska neschopná povedať pravdu. Vraví sa, že topiaci sa aj slamky chytá, no u Libuše to neplatí. Darmo má svoje staré kamarátky, darmo sa jej zhrozene snaží akokoľvek pomôcť aj bývalý priateľ. Valcujú ju pocity hanby, radšej klame, že ju zbili nejaký grázli a Ota zachránil.
Najdesivejší je výjav na konci. Šesť bodnutí nožom sa odráža v Otových slnečných okuliaroch ako desivá predpoveď.
To všetko orámované príjemnou scenériou a fajn oddychovou hudbou.
Až si hovorím, čo na tých chlapoch žereme. Romantika je v podaní Ota len hnusne vypočítavý manéver, aby si Libušu omotal okolo prsta. Tá je hotová z kvetiniek, prstienka, sexu, ktorého mala zrejme nedostatok a necháva si ho k sebe nasťahovať, platí jeho dlhy, slepo mu dôveruje.
Násilie sa stupňuje, keď sa ho snaží zbaviť, čomu sa Ota kategoricky bráni.
Ak si hada chováte na prsiach, myslíte, že na najmenší protest zlezie a odíde? Skôr sa omotá okolo krku a vytlačí z paničky aj dušu.
Vzťah úspešnej ženy a neschopného chlapa je vražedný mix, aký koruna tvorstva nie je schopná prekúsnuť.
Mnohé k tomu pridali aj patriarchálne stereotypy, ktoré v mužovi vidia hlavu rodiny a živiteľa. Obdobne ako Ota, aj Monyovej vrah sa márne snažil o finančnú nezávislosť.
Ku tým Libušiným pocitom viny: živil ich večným obviňovaním a násilím samotný Ota. No zo života často vidíme až stigmatizáciu obete. Ako si „sama za to môže”, „nechá si srať na hlavu” a obdobné reakcie paradoxne aj zo strany žien. A áno, aj obeť si nesie svoj podiel viny. Už aj Monyová to spoznala aj opísala: žena je zodpovedná za to, čo nechá so svojím životom urobiť.
Od úmrtia Simony Monyovej uplynulo už deväť rokov, no jej odkaz aj v tomto filme aj v jej knihách žije a varuje.
https://www.csfd.cz/film/347950-sebemilenec/prehled/