Žila som v denných priehradkách

31. júla 2020, rmontmartre, Próza

Knihy a ich osudy. Niektoré kúpite, iné dostanete, Dale Carnegie si ma počkal na schodoch.

 

S návodmi na život sa roztrhlo vrece. Akoby každý mal nejaký svoj zaručený recept, ako žiť šťastný, spokojný  a požehnaný život.

Carnegieho príbehy a poučky boli mimoriadne poučné. Hlavne ten prístup žiť v denných priehradkách. Podstata je vlastne triviálna: ak vám život a starosti prerastajú cez hlavu, tak sa na to proste nesústreďujte! Žite len pre dnešok. Ak je úspešný dnešný deň, spravili ste všetko pre vlastné prežitie.

Itt és most!

Tu a teraz!

Krásne to funguje až neskonzumujete posledné zvyšky zásob, úspor, všetkého navyše.

A zrazu je človek niekde na nule, či aj pod ňou. Dnes to ešte pôjde, ale zajtra už ako? A aké budú tie údajne „krajšie zajtrajšky“?

Neviem, či toto niekto z vás zažil/zažíva. Neradostnú rekapituláciu života rozmeneného na drobné. Kedy vždy nejako bolo, no už prestávate tušiť, ako to vlastne bude. A v kútiku duše sa čudujete aj sami sebe, že aspoň doteraz aspoň nejako bolo.

Spomienky ma zavaľujú, ako ľadová sprcha a nemilé precitnutie do nehostinnej prítomnosti.

Korona doba zamkla ľudí vo vlastných domovoch. Stúpli tým náklady na bývanie, niektoré prevádzky sa nadobro zavreli. Deti sú doma už neúmerne dlho. Potrebujú aktivity a program

Zamestnaní si vyberajú dovolenky a mieria do tuzemských destinácií.

Nezamestnaných si znova začínajú povolávať na formálne návštevy úradov práce.

Slnko pripeká, vietor sa pohráva s postupne opadávajúcim lístím.

Uhorková sezóna pozvoľna upadá.

čitateľský plán. foto: autor

Vernému čitateľovi som sľúbila, že sa mrkneme aj na Dostojevského ďalšie kultové dielo, na Idiota. Po slovensky som ho nenašla, tak aspoň maďarský preklad zo šeťdesiatych rokov poslúži. Plus ďalší hovorca sociálnej tematiky v Americkej tragédii.

Pomôže liek na smútok? Dúfajme.