Potulky Bratislavou. Paranoja na Trnavskom Mýte

3. októbra 2020, rmontmartre, Spoločenský komentár

Otvárame novú sériu a zároveň novú kapitolu pohľadov a komentárov. Lebo cesty človeka sú nevyspytateľné a finančný, či existenčný krach býva miestami natoľko vážny, že už niet čo stratiť. Len získať, čo je ideálnym východiskom pre nové začiatky.

 

Duševným chorobám sme už venovali sériu článkov. A je vlastne len potešiteľné, že aj na konci sveta, „kam ani vtáča nedoletí“, ľudia majú aké-také povedomie o poruchách osobnosti, vedia o možnej odbornej pomoci a majú prístup k liekom, k hospitalizácii, či aj trvalému pobytu v Dome duševného zdravia.

O to viac prekvapí, keď sa v samotnej metropole našej „Bohom zabudnutej krajiny“ stretávame s vyslovenými bludmi, halucináciami…..A zdanlivo sa nad tým nik nepozastavuje, bezdomovci na toľkých zastávkach MHD popíjajú, pofajčievajú, vylihujú osamote. S igelitom za ušami otlačenými gumkou od rúška….

Volanie o pomoc s menom aj priezviskom, menovaním konkrétnej firmy, ľudí….

A4 na zastávke….

Kto tomu človeku v preplnenom meste pomôže, usmerní?

Ing…

Presvedčenie, že je človek prenasledovaný, perzekvovaný evokuje domnienku o paranoidnej schizofrénii.

výzvy a obvinenia

A tak vážne odtrhnutie od reality by nemalo ostávať nepovšimnuté, prehliadané,….odložené ad acta v akomsi folklóre veľkomesta.

Foto:autor