Sekáčik na mäso si kreatívne ukradli z kuchyne.
V živote niet spravodlivosti. Všetci sa niekam narodíme, ale do rôznych lokalít, pomerov. Jedni do chudoby, druhí do biedy. To si človek nevyberie. Vyberáme si však cestu, po akej kráčame ďalej a akou pôjdu aj naše deti.
Juh stredného Slovenska bol svojho času prosperujúcou oblasťou zameranou na poľnohospodárstvo a potravinársku výrobu. Mali sme pivovar Gemer, konzerváreň, bola práca, domy, životy. Po prevrate sa väčšina prevádzok pozatvárala, aj družstvá sa niektoré zavreli. Inde prácu nahradili stroje, kombajny. Nezamestnanosť v reále po dedinách je okolo 80-90 percent. V obci so 650 obyvateľmi je 150 ľudí na aktivačných prácach. Z toho cca 20 aj reálne čo-to spraví, zo pár desiatok sa sem-tam promenáduje s metlou, zvyšok je kamsi zašitý. Pije sa, húli, droga chudobných Herba stojí 5€/dávka. A mnohí si tých 5€ vyhrabú hoc aj spod zeme, len aby na tú dennú dávku mali.
Pár dealerov sa pozatváralo, no nahradili ich ďalší. Herba sa dováža z Maďarska, teda zatváranie hraníc je veľkým pozitívom v tejto veci. No sú aj informácie o možnej výrobe tejto syntetickej drogy aj priamo u nás.
A drogová kriminalita naberá na obrátkach. Bez možnosti zamestnať sa, v dedine odrezanej od všetkého, je človek nútený cestovať za prácou, štúdiom. Čo samozrejme využívajú tieto kriminálne živly.
Keď sa k vám vlámu raz, ešte to rozdýchate. No ak sa to opakuje aj druhý, tretí, štvrtý, piaty krát, tomu sa už hovorí šialenstvo v priamom prenose. Ak vám degeší so sekáčikom a sekerou mlátia jedny dvere za druhými a susedia akosi záhadne nič nepočujú….a na kamerových záznamoch obce sa, čuduj sa svete, nič nevidí a nenájde,….a degeši si balia veci ako v supermarkete, aby sa do domu vracali z noci na noc, tu už zastáva rozum stáť.
Takto vyzerajú dvere do detskej izby mojej dcéry:
Sekáčik na mäso si kreatívne ukradli z kuchyne.
V takto zdevastovanej izbe má 17- ročné dievča už aj strach zaspať. Bola nútená si objednať dodávku a všetky cenné veci poodnášať na bezpečnejšie miesto.
Po repráky a zvyšok sa už budú vracať zbytočne. Možno sa však ešte vrátia vytŕhať parkety….
Z niekdajšieho domova je supermarket kriminálnych živlov. Mladá študentka zažila v dedinke na juhu Slovenska šoky, na aké po zvyšok života nezabudne.
Ja už svoje veci oželiem. No ak by ste mali kúsok citu a boli ochotní finančne pomôcť mladej Alexandre, aby si mohla kúpiť aspoň niečo z toho, čo v tej detskej izbe voľakedy mala, boli by sme skutočne vďační.
Pre dobrovoľné, hoci aj symbolické finančné príspevky je tu číslo účtu: SK10 0900 0000 0051 5582 6176