Vďaka Covidu si zacestujeme už len prstom na mape

25. októbra 2020, rmontmartre, Poézia Próza Spoločenský komentár

Pri zakladaní tohto blogu som si začala zaznamenávať aj pôsobiská našich autorov. Ono je fajn vedieť, koho kde môžete stretnúť, dať si s ním kávu, vymeniť knižky, vypýtať autogram, či vypočuť si pár veršov priamo od autora. V týchto časoch je to vďaka druhej vlne koronavírusu, ktorý nás prekvapil tuším ešte viac, než prvý, zase raz passé. Tak si ich v duchu ponavštevujme aspoň prstom na mape.

 

Jedna moja milá fb friendka, skúsená fotografka a nadaná prozaička, vycapila na svoju fb stenu, že je Covid pozitívna, v domácej izolácii a samoliečbe. Doteraz som si akosi naivne myslela, že sa kazia len tí druhí, ktorých ani nepoznáme a umierajú len starci nad 65 rokov.

Ďalšia moja priateľka zrušila svoje cestovateľské plány a je doma v izolácii. Píše, tvorí. Pre spisovateľa je spomalenie sveta ako dar z nebies. Utíšenie každodenného zhonu dáva možnosť viacej písať, čítať, zamýšľať sa, či sumarizovať. A keďže služby Slovenskej pošty sú naďalej aktívne, ani o príval nových kníh nie je núdza.

A v súvislosti s katastrofálnou bezpečnostnou situáciou v Gemerskom regióne, o ktorom som písala v minulom blogu, ma tiež teší, ak sa ulice kus vyprázdnia, hranice pozatvárajú. Kriminálne živly budú viac na očiach.

Aktuálne objednávam a odosielavam knihy poštou. Mám na starosti jeden maďarský preklad aj korekcie. Chýba mi tv, hlavne kvôli aktuálnym správam. No paradoxne ma aj kus teší, že tie správy tak nehltám. Aspoň ma natoľko nedesia, nestresujú. Práce zatiaľ jesto, dokonca aj zdravia. Už sa len opatrovať, v zdraví vyčkať aj druhú vlnu.

Všetci sami, no duchom spolu, ….

Naposledy pribudol Ján Hudec z Veľkého Krtíša.

Ilustrácia: autor.