Ako čeliť vymývaniu mozgov

28. októbra 2020, rmontmartre, Próza Spoločenský komentár

Verný čitateľ už pozná moju záľubu v mapovaní rôznych anomálií až do krajností, po hranice šialenstva. Z týchto pohnútok ma dlhodobo zaujímajú náboženstvá, kulty, sekty. Teda drobnú brožúrku o kultoch som si nemohla nechať ujsť.

Ak očakávate od knihy, aby bola nová aj aktuálna, táto vás uspokojí len napoly. Aj keď je táto téma večne horúca, knižka samotná už svoj vek má. Knižka vyšla v anglickom origináli How to Respond to …THE CULTS od autora Hubert F. Beck v roku 1977. Slovenský preklad dala Dáša Zvončeková však až v roku 1992.

 

Pátranie po motiváciách…foto: autor

Miernym sklamaním je, že táto knižka je len jednou zo série na seba nadväzujúcich kníh. A keďže ide o staré, antikvariátové veci, pátrať po celej sérii by bolo ozaj na dlho.

Zuajímavá je však motivácia ku vzniku: „Táto séria knižiek vznikla na podnet členov Luteránskej cirkvi- Missourijskej synody, účastníkov celonárodnej konferencie v Anaheime v Kalifornii, ktorá sa konala v júli roku 1975, kde bola vyslovená požiadavka potreby odbornej literatúry na pomoc pri „hlásaní evanjelia“ medzi stúpencami protikresťanských siekt a kultov.“

Samotného autora v príhovore predstavujú: „Rev. Hubert F. Beck pôsobí ako pastor luteránskych študentov na Texaskej univerzite A&M College Station, Texas. Vo svojom pastorskom úrade sa stretáva s mnohými ľuďmi, a nie všerci sú kresťanského vyznania. Mnohí z nich sú stúpencami najrozličnejších kultov, siekt a rôznych alternatívnych skupín.“

Teda reverend Beck sa zameral na kult vskutku atypicky. So snahou pochopiť ich vznik, šírenie a vychytať pozitíva, aby sa následne mohli aplikovať na šírenie evanjelia a budovanie vlastného kresťanského spoločenstva.

Autor ide do hĺbok času, pitve dejiny vzniku kresťanstva, ktoré tak mysteriózne a majstrovsky podal Sienkiewicz v Quo Vadis. Dochádza k záveru: „ Pri štúdiu kultov strašia teda cirkev duchovia. Spoznáva v nich kus vlastnej histórie.“

Autor ostrým zrakom uvidel a odhalil, čo súčasnému kresťanovi chýba: zomknutosť, spoločenstvo, návody na život. Len kostol, len formálna omša a rozchod kade-tade nedáva človeku pocit, že by kamsi patril. Práve toto je veľkou konkurenčnou výhodou rôznych kultov a siekt. Oni svojich členov až bombardujú láskou, pozornosťou. Chopia sa ho a sú s ním de facto už permanentne.

A ďalšou slabinou nás- más kresťanov, je slabá, či až chabá znalosť Biblie. Sektári svoje učenie intenzívne vyučujú a dobre ovládajú. A práve netrénované ucho a neznalosť písma uvádzajú človeka do omylu. Lebo na prvý pohľad sú tie nuansy, odchýlky od oficiálneho učenia cirkcvi, ťažko postrehnuteľné.

Autor poňal svoje písanie o kultoch s kresťanskou láskou a v ich misionárskej činnosti, aj keď zjavne pomýleného učenia, vidí príklad, ako by sa malo zvestovať evanjelium. Akurát by tam pridal viacej ľudskosti a menej nátlaku, v duchu motta: „ Každému, kto by vás bral na zodpovednosť pre vašu nádej, buďte stále pripravení vydať počet, pravda v tichosti a s bázňou.“ (Pt 3, 16)