Vynútená účasť na „dobrovoľnom testovaní“ nesie so sebou automaticky celý rad otázok.
-toto je tá vaša demokracia?
-tomuto sa hovorí Sloboda a Solidarita?
Na staré časy sa akosi paušálne nadáva. Ako na obdobie temna, železnú oponu, zatvorené hranice.
-Lebo teraz ich máme otvorené?
A kde sú všetky tie výdobytky politických aktivistov, za ktoré kládli vlastné zdravie aj životy?
Preto komunisti bojovali za 8-hodinový pracovný čas, aby sme teraz ťahali desiatky, dvanástky, šestnástky a dvadsaťštvorky?
Preto sa feministky na uliciach nechali mlátiť a zatvárať do väzení, aby si moderné ženy našej doby povedali, že na politike im nezáleží a volebné právo im ani netreba?
Na našom chudobnom juhu mnohí ani netušia rozdiel medzi ľavicou a pravicou.
Prepití bedári sú mentálne niekde tam, že ich aj na strany pravá, ľavá, treba učiť ako v rozprávke: „széna, szalma“.
a nedopoviem, koho zaujíma rozprávka o hlúpom vojačikovi, nech si ju vypátra…..
V každom prípade nerozumiem tej masívnej podpore pravice. Keď si raz zarábam na chlieb vlastnými rukami, z akej mentálnej retardácie budem podporovať a hájiť záujmy „prehnitej buržoázie“, veľkopodnikateľov, kapitalistov a spol?
Ja ľúbim Punk. A maďarský punk je zhodou okolností plný ľavicových prúdov, myšlienok. Stačí sa započúvať do textov kapely Hétköznapi csalódások.
Ale aj taká všeobecne obľúbená kapela, akou nepochybne je Beatrice, ospevuje hodnoty obyčajného, pracujúceho človeka – robotníka.
8 óra munka, 8 óra pihenés, 8 óra szórakozás
(8 hodín práce, 8 hodín odpočinku, 8 hodín zábavy)