Domnieva sa čitateľ a nám neostáva iné, než súhlasiť. Nezhody v medziľudských vzťahoch navyše majú tendenciu neustále sa vyhrocovať….A kolektívy tvorené ľuďmi neschopnými spolupráce sú vopred odsúdené na zánik.
Zase raz nerobíme, ako by sme mali. Nastáva kolízia, zbrzdenie celého procesu, pritom linka na nikoho nečaká…
Zase raz mi uniká slovíčko odsúdenia:
-Len sa mocete, motovidlá!
-Prestaň, lebo ti jednu buchnem! Ja ti neni som žiadne motovidlo! Ja sa tu nenechám urážať.
-No tak ma udri!
Chvíľka napätia s upätými pohľadmi…a fyzické násilie nateraz odpadá….
-Vypadni odtiaľto, lebo ma už sereš!
-Je to vaša chyba, nemáte v tom žiadny systém! To vy serete mňa!!!
Ale múdrejší ustúpi, teda nechávam ich vlastnú hanbu s nevydareným procesom pretrpieť samotných.
-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-**-*-*-*-*-*
Mohol ma udrieť. Aspoň by sa sám vyšachoval z partie. Vlastne obdivujem, že sa v poslednej chvíli predsa len dokázal ovládnuť.
-*-*-*-*-*
Ženu ani kvetinou neudrieš.
Tak čo tak ovaliť kvetináčom po hlave?
-*-*-*-*-*-*-*-*
Často nerozumiem ani sama sebe. Načo som ja vlastne feministka, keď ma ani ženy nemajú rady?
Na feminizme oceňujem najmä to enormné úsilie aké venujú domácemu násiliu.
Pritom v konečnom dôsledku, ak sa obeť sama nie je ochotná brániť, nikto na svete jej zvonka tie vzťahy neurovná a neznormalizuje.
A kde sú v tom tie rôzne uhly pohľadu? No predsa ako to vidí muž a ako žena.
Žena vníma obťažovanie, či násilie, no muž má po ruke celý rad „argumentov”, ako si ona o to koledovala, provokovala, zaslúži si a podobne.
Zrejme potrebuje dospieť do vyššieho vývojového štádia celá spoločnosť, aby si ľudia a najmä muži uvedomili, že násilie nie je všeliek na všetky problémy sveta. Ba čo viac! Je to cesta kontraproduktívna, vedúca priamo do záhuby.
-*-*-*-*-*-**-*-*-***-*-*-*
Keď som pátrala v spomienkach po filme o napätých vzťahoch muža a ženy, ktorý by mi pasoval do témy, spomenula som si na Ivanu Chýlkovú vo filme Čas sluhú. To posolstvo premeny jednej ženy z obete na mrchu, ako sa z vyslovene submisívnej, masochitickej ženy stáva sadistická domina….hovorí za všetko. Krásne prirovnanie: zvllieka sa ako had…ukazuje svoju pravú podstatu.
https://www.youtube.com/watch?v=Y5h6cNXgakw
-*-*-*-*-*-*-*-**-*
Renáta, prečo sa hráš na vílu, ak nosíš v sebe dominu?
Ja ju v sebe vnímam, neboj.
Ono bojí sa vlastne väčšina spoločnosti postavenej na predpotopných ideách patriarchátu. Poddajným mužom nadávajú, že sú vraj pod papučou, mali by svoje ženy vyhnať z domu a podobne. Pritom mnohí si ničia vlastné životy práve tým, že si vyberajú slabé ženy schopné tak maximálne plakať do vankúša.
Naša zaostalá spoločnosť vníma ženu ako kuchárku, slúžku a sexuálnu otrokyňu v jednom.
Pritom stačí tak málo….pochopiť a uznať, že aj žena je mysliaci a cítiaci tvor hodný úcty a pozornosti. Ak sa budem na ňu dívať, nie ako na handru, ale ako na kráľovnú svojho srdca a budem sa jej snažiť priniesť trebárs aj to pomyselné modré z neba, budeme šťastní obaja.
Zase aby som bola spravodlivá, musím oceniť gentlemanstvo bratislavských mužov. To ako mi podržia dvere, do ktorých vchádzam, to ako láskavo mi pokynú prejsť cez cestu, sú gestá, na aké by sa nemalo zabúdať.
A „aby bolo jasné”, domina nie je žiadna mrcha. To tá kolízia vo filme, klipe, aj v živote akosi nešťastne vzniká, keď padá kosa na kameň, keď je priveľa kohútov na jednom smetisku a podobne.
Kľúčom k šťastnému vzťahu s dominantnou ženou je (ako inak) dôvera a láska. Lebo ako aj Biblia hovorí: bez lásky nie som ničím.