Hľadajte kontajner s fotkou tohto fešáčika…
Bývalí bratislavskí čašníci nachádzajú novodobé uplatnenie vo fabrikách. Iné obete koronadoby sa stretávajú s prezidentkou Čaputovou. Chudobný juh stredného Slovenska bojoval s biedou už aj pred koronou. O koľko sa asi tak teraz majú lepšie?
Zrejme si dokážete zrátať dva a dva.
Teší ma, že stále viac organizácií usporadúva potravinovú pomoc pre chudobných. Ono s priekopníckou ideou potravinových balíčkov v ich finálnej štvrťročnej podobe prišiel Slovenský červený kríž. Z pôvodnej idey rozdávať múku na kilá sa vypracovali ku celkom širokospektrálnemu jedálničku trvanlivých potravín, ktoré sa distribuujú ľuďom v núdzi adresne, priamo do ich dedín.
Na tieto Vianoce registrujem zbierku potravinovej pomoci zo strany výrobcu majonézy Hellmans a z obchodných sietí Lidlo a Tesco. Ak ich robia aj iní, budem len rada.
Hľadajte kontajner s fotkou tohto fešáčika…
Ono je to zúfalou vizitkou našej spoločnosti, že ľuďia u nás trpia hladom a núdzou. A najsmutnejšie je, ako o tom politickí predstavitelia zaryto mlčia.
O našej dedine som kol dokola počúvala jediný slogan: Najčistejšia dedina!
Bodaj by nie, keď zo 650 obyvateľov až 150 má na starosti len opatrovanie miestnej zelene a zber odpadkov! Môžu aj teraz celú zimu zametať sneh. A počas dlhých zimných večerov ho aj jesť…
Ono ak by som neprijala prácu na opačnom konci republiky, reálne mi hrozilo, že tieto Vianoce budem mrznúť a hladovať. Lebo matematika proste nepustí. Ak nezamestnaná trojčlenná rodina dostane v dávkach toľko, že po zaplatení všetkých šekov im zvýši sto eur na celý mesiac, kam s nimi? Kúpiť drevo a jesť sneh? Alebo nakupovať len samé najlacnejšie potraviny a kúriť handrami?
Pamätám na zimu, ktorá bola taká tuhá, až nám zamrzlo vodovodné potrubie. Nielenže nám netiekla voda, ale zmrzlo aj tesnenie v záchode. Po oteplení nám to tam krásne zalialo a wc sa topilo cca 10 cm pod vodou.
Proste bieda ako vyšitá.
Na mítingu dovtedy vládnej parlamentnej strany som zahanbila nášho regionálneho politika. Spýtala som sa ho, čo v tej veľkej Bratislave urobil pre našich ľudí v hlbokej chudobe. A viete čo mi odpovedal, tam pred všetkými? Vraj u nás takej chudoby niet.
A potom ex post v kuloároch som samozrejme dostala pekne polopatisticky vysvetlené, nech ho prosím pekne, takto nestrápňujem. Veď kto ho bude voliť, ak budú mítingy prebiehať takto?!
Ono ja už mám tie biedne časy chvalabohu za sebou. A ako zázrak vnímam, že si odrazu môžem dovoliť za hrsť kešu orieškov po eure (luxus doteraz nevídaný!), či najlacnejší adventný veniec, čo som v kvetinárstve popri všetkých tých drahších našla. Stál 4,90, no pripadal mi príliš poskromne, tak som si ho poprosila dozdobiť zlatou stuhou a doplatila tridsať centov.
ľúbi-neľúbi, lacnejšieho niet 😀
Ono tie sociálne rozdiely na chudobnom Gemeri a tu sú do očí bijúce:
Tam ľudia vyhrabávali najmenšie centy aj spod zeme. Tu sú zastávky MHD posiate jedno a dvojcentovkami, ktoré sa ľudia ani neunúvajú dvíhať zo zeme.
Tam ľudia zbierali špaky zo zeme a celkom zožltnutými prstami si šúľali smradľavé second hand cigarety. Tu zahadzujú polky cigariet bez mihnutia oka, ak utrúsia aj celú cigu, idú ďalej. Po zemi nachádzate krabičky spolky aj celkom plné. A nikoho tých utrúsených zo tri eura proste nesere.
Tu sa vratné sklené obaly od piva zahadzujú do trávy a do kontajnerov. Tam ich ožratí zahadzovali a vytriezvení šikovne zbierali, aby ich mohli vrátiť.
No povedz, milý čitateľ, čo je toto, ak nie zúfalá bieda?
S radosťou vídam, ako sa regále určené na potravinovú pomoc chudobným, utešene napĺňajú jedlom. Zrejme aj tí darcovia vnímajú tie priepastné sociálne rozdiely v našej spoločnosti.
Postup je skutočne jednoduchý. Ak viete, pomôžte ľuďom v núdzi.
Avšak z druhej stránky je to predsa len úbohé, že si ľudia a spoločenstvá musia pomáhať sami. Na čo predsa máme štátny aparát, načo našich regionálnych politikov, ak si musíme vlastných hladných kŕmiť sami a oni sa nám na verejnosti budú tváriť, že ten problém tu ani nie je?
Fotografie: autorka.