Poetka má prednes v krvi…
Ťažko je sa mi vracať do starých, zabehaných koľají, ak ma tlupa analfabetov povláčila po prachu zeme.
Ak človeku rozbijú dlhé roky budovaný sebaobraz kladivom, zrazu miestami až stráca sám seba a cíti sa len ako krvavá čmuha na asfalte.
V takejto existenčnej kríze ma postretol literárny festival vo Smoleniciach, desiatky naklonených autorov…. a celú náruč kníh som si odniesla z toho čarovného miesta.
Ľubomíra Miháliková došla až na posledný deň. Ceny už boli porozdávané, ukážky poprečítané, došla a nadchla za pár chvíľ….
Poetka má prednes v krvi…
Dostala som knižku Diva Oliva s venovaním „Milej Renke s láskou…” a aj pozvanie na nahrávanie do regionálneho rádia v Modre. Pani Ľubka tam vedie reláciu o literatúre. Netuším, či vôbec zaregistrovala niečo z mojej doterajšej tvorby, ani že ako sa popasuje s mojimi „pekelnými zápiskami”, ale je to jednoznačne pocta, ktorú si vážim. Ak oslovím len pár Modrianskych sŕdc, už sa mi tam oplatilo jazdiť a rozprávať.
Drobné dielko na paletovej sedačke…
Drobná Diva Oliva je básnická zbierka minimalistických rozmerov, ktorú so sebou ponesiete trebárs aj vo väčšom vrecku od saka.
Dýcha z nej autorkina krehkosť, ladnosť, láska k životu aj pozornosť k milovaným, či blížnym.
„v srdci vŕzgajú dvierka
náhli sa krv do tváre
tep v sluchách odbíja hodiny
už prišiel tvoj
najbližší blížny je tu”
A samozrejme neprehliadnuteľný lokálpatriotizmus. Narodiť sa a dlhé desaťročia pôsobiť na jedinom mieste je to, čo sa autorke skutočne podarilo.
„požehnaj vzory
navzdory všetkým časom
pohládzaj maľby
habánske”
Jej ospievanie Modranskej keramiky aj Modranského vína dýcha autenticitou.
„Oberať úrody
skladať ich do sudov
nepridať ani štvrť
osladiť prírodou
omáľať cez ústa
otáľať otázku
čo s takou jeseňou
keď visí na vlásku?”….tu však cítim aj nezvratný koniec…..
Kto by to bol tušil, že ma niečo takéto krehké a výsostne ženské dokáže skutočne osloviť? Dokonca sa strafila aj do jedného z mojich ženských ideálov:
„Voda zo mňa steká
som ako socha v parku
najmenší bod v meste
víťazná Jana z Arcu”…..pomenovanie Johanka je mi srdcu milšie, avšak všetko už ani poetka uhádnuť nemohla….
Fotografie: autorka