Obálka sa skutočne vydarila.
Vážim si názory svojich čitateľov. A keďže mi tu jeden z vás pod kritiku o červenom braku komentoval, že to som ešte nečítala Sekerou a nožom, tak ste ma primäli si tú knihu zaobstarať, prečítať aj premýšľať nad jej posolstvom.
Červený brak a kniha Pišťanek, Taragel: Sekerou a nožom, má síce zopár spoločných bodov, obe sú schopné pôsobiť škandalózne, v oboch je sex a rozruch, avšak podstatou sú tie knihy absolútne odlišné.
Červený brak je skutočne úpadkové dielo od autorov, ktorí ani netušia, čo to tá poézia vlastne je, názov ani titul vôbec nekorešpondujú s vnútrom, erotické obrázky využili ako návnadu a sexuálne scény sú jednoducho vulgárne.
Obálka sa skutočne vydarila.
Sekerou a nožom síce tiež obsahuje zopár vulgárnych sexuálnych scén, avšak sex tu nie je prvoplánový ani všadeprítomný. Títo dvaja páni svoj žáner, teda poviedku aj jej stavbu poznajú a bravúrne sa s ňou zahrávajú. Názov je viac než výstižný a parafrázuje komunitický symbol Kosák a kladivo.
Ilustrátora tiež nesplašili niekde z neznáma, titulka dokonale korešponduje s textom.
Teda z jednej strany dokážem pochopiť zástupcov cirkvi, že knihou s takto surovo opísanými sexuálnymi výjavmi nechceli kŕmiť veriace deti, na druhej strane však chápem aj opačné názory, lebo táto kniha určite nie je a priori pornografická. Ide o satiru budovania beztriednej spoločnosti.
Dvaja páni autori ukázali dostatok osobných zážitkov aj reflexie na to, aby nám humorne opísali charakter padlého režimu.
Miestami síce hrubo až bezcitne, avšak zároveň aj s humorom a nadsázkou.
Mňa kadžý brebt nie je schopný rozosmiať, táto kniha však áno. Miestami sa im naozaj podarilo trafiť do čierneho a čitateľa zo srdca rozosmiať.
Páči sa mi, ako sa pohrali so samotným textom. Pozoruhodná je napríklad poviedka, kde akási poradkyňa odpovedá na čitateľský list. Prelínanie dvoch úplne odlišných pohľadov na tú istú realitu nádherne ilustruje bravúrne zvládanie pera a zachytenie ducha doby. Poviedku Priekopník nájdeme v knihe v dvoch verziách. Jeden z autorov dopísal Priekopníka v rámci akéhosi grantu. Druhý však zapracoval na Priekopníkovi tiež a ponúka nám akési alternatívne pokračovanie, či vlastne ukončenie načatého príbehu.
Priekopník -67-
„Vlak je preč a s ním aj odporné, príživnícke pijavice, nenávistne prilepené k oblokom vlaku, za ktorými vonku pulzuje život ľudu, smelo zápasiaceho s hrdinskými úlohami dnešnej epochy. Predseda mávne rukou nad rýchlikom. Nech si len idú za svojimi zvrátenými zábavami a perverznými kratochvíľami! Nech si len idú! On, predseda, si nedá pokaziť činorodú náladu dákymi nežičlivcami, povie si predseda. Svoj vážny pohľad uprie na nič netušiaceho Rónu.
„Rád by si aj ty sedel v tom vlaku, čo?“ obrýkne sa naňho.“
*-*-*-*-*-*-*-*-**–**-
Ja som v minulom režime prežila svoje detstvo. Určite je to divné, čítať o sexe našich rodičov a mnohí veriaci by možno radšej prijali akési eufemizmy v duchu: Doniesol ma bocian. Ale nedoniesol.
Títo dvaja páni si bez servítky robia srandu z bývalého režimu, z vedúcej úlohy robotníckej triedy, z ich ideí, ideálov a ideológie.
Avšak mohli by sme byť radi, že sa na tieto zašlé časy môžeme pozerať cez prizmu humoru a úsmevu.
Pretože tento divoký kapitalizmus, akého sme sa dožili, už ziadne idey, ideály, ani ideológie neuznáva. Tu už platia len Darwinove zákony džungle. Kto tu stratí prácu, už hravo stratí aj domov, chlieb náš každodenný, aj všetky svoje sociálne istoty. Teraz sú ľudia už len mravcami, už je nás primnoho, na každé jedno pracovné miesto sa hlásia desiatky nezamestnaných. O tomto súčasnom
režime sa natáčajú drámy a thrillery.
Autorská dvojica nám v rámci doslovu ešte dodáva pár pripomienok ku zrodu zaradených diel aj ku svojej spolupráci. Ďalšia spolupráca už však nebude možná, Peter Pišťanek zomrel 22.3.2015.
Fotografia: autorka