Obálka je naozaj adresná.
Moje dieťa už nie je najmenšie, avšak dala som tejto knižke šancu hlavne z dôvodu, že pomáha ľuďom bez domova.
Túto žltú knižku si máte šancu kúpiť za 8€ od nejedného pouličného predavača Notabene. Pritom polovica ostáva samotnému predajcovi. Na bohato ilustrovanú knihu v pevnej väzbe je tá cena naozaj dobrá a primeraná.
Obálka je naozaj adresná.
Obsahovo tiež zaujala. Dočítame sa životné príbehy 14 osobností zo Slovenska z pera 14 pisateľov, každý dostal aj vlastného ilustrátora.
Sú medzi nimi zhruba v rovnakom zastúpení muži aj ženy.
Ako Rožňavčanku ma potešilo, že hneď prvý príbeh je venovaný Henriete Farkašovej, handicapovanej lyžiarke z Rožňavy. Na jej úspechy môže byť Rožňava právom hrdá. Z videnia ju aj poznám, aj keď do hlbších rozhovorov som sa s ňou nikdy nedostala. O to pútavejšie sa mi o nej čítalo na stránkach tejto knižky.
Lajtmotív knižky znie: Ukážme deťom, že si môžu vybrať, čím chcú byť.
Každý príbeh končí sadou otázok na diskusiu a medailónikom trojice: predstavený-pisateľ-ilustrátor.
A medzi predstavenými nájdeme napríklad našu pani prezidentku, lyžiarku aj hokejistu, výtvarníčku, speváka, Rómsku aktivistku, či starostu, čo sa aktívne venuje Rómom….dokonca je tu aj matka s postihnutým dieťaťom, ktorá založila nadáciu pre rodičov s postihnutými deťmi, či zastrelený investigatívny novinár Ján Kuciak.
Prezidentku mohli nakresliť aj príťažlivejšiu, ale pozadie vychytali.
Ono je to určite krásne, ak si deti uvedomia, aký je ten svet rozsiahly a ako všelijako sa v ňom ľudia môžu uplatniť.
Príbeh prezidentky, ktorá zabojovala proti ilegálnej skládke, je síce pôsobivý, avšak z druhej stránky, ilegálnych skládok je po Slovensku neúrekom a nie každý ich odporca má šancu stať sa prezidentom. Rovnako ani starostom sa nestanú všetci zaregistrovaní kandidáti. Chce to určite aj popularitu a sympatie zo strany spoluobčanov.
Ohľadom športov si to samozrejme vyžaduje tvrdú prácu, umenie zase ku tej práci ešte nevyhnutne potrebuje aj vrodený talent.
Spomínať maminu, čo sa borí s ťažkým fyzickým aj mentálnym postihnutím svojho dieťaťa, je z jednej strany dojímavé, z druhej strany však akosi inštinktívne si želáme, aby sa naše deti s rovnakými ťažkosťami boriť nemuseli.
Rovnako rozpačito vnímam aj včlenenie Jána Kuciaka. Novinárčina je síce vzrušujúca a napĺňajúca práca, ale svojmu dieťaťu by som určite neradila, nech pátra po kauzách talianskej mafie až skončí s guľkou v hlave.
Ja tým demonštráciám Za slušné Slovensko až tak neverím. Určite žiadna demonštrácia nezastaví na všetko odhodlaných gaunerov a nepreorientuje ich, aby si na Slovensku zakladali pokojamilovné talianske reštaurácie. Pátranie po stopách organizovaného zločinu by, podľa môjho názoru, malo patriť do pôsobnosti ozbrojených policajných zložiek, nie do náplne nadšených mladých novinárov, ktorých jedinou zbraňou je písané slovo.
Príbeh astrobiologičky Michaely Musilovej je však aj pre deti mimoriadne poučný. Učí hlavne ku nezlomnosti aj ku schopnosti kompromisu. Miške sa jej veľký sen cestovať na Mars síce nesplnil, ale riadila simulované lety na Mesiac aj Mars.
Svojím jazykom aj ilustráciami je knižka uspôsobená detskému čitateľovi. A môže byť určite spúšťačom mnohých zaujímavých rozhovorov rodičov so svojimi ratolesťami.
Ilustrácia k ekozáhradám je čarovná.
Stanislav Benčat zašiel s rozprávaním v rozprávkovom štýle najďalej. Michalovi Handzušovi pripísal aj čarovnú hokejku.
„Kde bolo, tam bolo, za siedmymi zamrznutými riekami a jazerami, v meste pod Urpínom sa raz narodil chlapec menom Michal.
Michal vám bol od mala rúči junák. Keď raz videl v televízii prenos z hokejového zápasu, nevedel od hry odtrhnúť oči.”
Príbeh Michala azda namotivuje nejedného malého čitateľa. Už len to neviem, ako sa zmieria s faktom, že ich hokejky nemusia byť práve také čarovné.
Fotografie: autorka