Chaplin in Factory work.
My v bežnej realite.
A je jedno, či idete do fabriky, alebo do skladu, systém práce je úplne rovnaký.
Za 1-2 týždne vás zaučia a snažia sa brať na vás ohľad.
Aby raz nastúpil nekompromisný dohľad!
Pomaly sme ako v debilnej Big Brother, kde už hodinu za hodinou, minútu za minútou riešia všetky vaše kroky.
Koľko spravíte za hodinu, aký máte výkon za minútu…
NA PAUZU ani o minútu skôr! Ani o minútu dlhšie!…na vécko? No neschovávaj sa! …a že fajčiť? Zapomeň!
A všetok ten pracovný postup, aký vás naučili, sa môžete snažiť pekne krásne obchádzať.
Lebo ak musíte spĺňať normu, dodržiavať aj kvalitu je až nadľudský výkon. Hrdinovia práce bežia uličkami ako zmyslov zbavení, trhajú krabice a nepodarky nechávajú hocikde. Ak niečo padne, neriešia, ak niečo nie je kvalitné, neriešia, či hodia nabok.
Proste len letia a naháňajú normy, ale sú úžasní! A vedú rebríčky, ktoré vám management bude denne otierať o nos.
Ak by ste sa náhodou ozvali, tak ďakujeme…ale nemáš pravdu….lebo staraj sa o seba…a nebuď taký „múdry“! L
Kvôli šialeným normám som odišla z dvoch pracovných miest.
V prvej som sa nestíhala ani najesť.
V ďalšej mi vadil ten šialený bordel, aký po sebe hrdinovia práce zanechávali.
Pamätám na môj posledný deň.
Norma bola 100 až 120. Mňa začali napomínať kdesi pri 62 nech sa zlepším, lebo mám posledný týždeň.
A denne som sledovala tie svoje čísla, krásne sa to zlepšovalo. Do práce som nastupovala s tým, že včera som dala 92. Pre mňa to bolo nádherné číslo, zlepšenie a ok.
Počas práce mi Big Brother posielal správy, že treba pridať na tempe, lebo Nestíhame. Tak som pridávala, odsúvala narušené krabice nabok….v uličke sa zhrnuli zo štyria vozíčkári a prekladali mi palety prakticky rovno nad hlavou….no ja som len šla a šla, ako Amundsen v tej slávnej Duchoňovej piesni…dorobila, ukončila, ….precízne zaparkovala na presne vyhradené parkovacie miesto, aby si ma Big Brother zavolal:
-Renátka, nie je to nič osobné, ale ty nespĺňaš normy!
-A veľmi dobre vieš, že sme ťa už pred týždňom upozorňovali….a uznaj sama, že by to nebolo fér, ak by ostatní robili za teba!
Najslabšie články, čo dávali 30-40% normy boli presunuté na pomocné práce.
Ja som žiadnu možnosť voľby nedostala.
-Musíme sa rozlúčiť! – kantovali svorne Big aj Small Brother s papierom o prepustení už starostlivo pripraveným.
A tak som si povedala, že už v živote nechcem pracovať na normu. Radšej nech ma platia za výkon, alebo v percentách, ale ja tú ich naháňačku už viacej hrať nebudem.