šťastná voľba na titulku…
V tomto blogu vám predstavím básnika, ktorého som spoznala svojským spôsobom.
Už dlhé roky píšem. Je to ako ranný rituál, vstať a ísť vysypať hlavu plnú myšlienok. A trpezlivosť prináša svoje ruže, ľudia ma čítajú, vnímajú, ….niekam radia, nejako škatuľkujú….
Svojich verných čitateľov evidujem a sú pre mňa vzácnosťou. Niečo ako posledné jednorožce.
Takto som zaregistrovala aj meno Stanislav Háber. Ktosi, kto ma číta a z akéhosi dôvodu ho oslovujú moje texty, moje myšlienky.
Hodnú chvíľu to bolo v tejto polohe, až som usúdila, že o tom pánovi Háberovi by som mala vedieť aj čosi viac.
A na moje veľké prekvapenie som v ňom objavila skutočne plodného autora, čo má na konte už cez dvadsať knižiek.
A v toto zvláštne Covidové leto som v Čitárni u červeného raka aj osobne spoznala Stanislava Hábera a jeho krásnu, krehkú, jemnú manželku Júliu.
šťastná voľba na titulku…
Aktuálne si zalistujeme v jeho zbierke poézie BabylonskAAA si lAAAska.
U Hábera je už akýmsi štandardom, že svoje verše píše o Júlii a venuje Júlii ako svojej večnej múze.
A zbierky halí do kresieb, ktoré mu Júlia ešte ako mladucha kreslila do prvotných ľúbostných listov.
Táto zbierka vyšla v roku 2014 vďaka sponzorským darom.
Básnik v nej opisuje pokojný prístav dlhoročného manželstva. Láska v nich neexploduje, lež poctivo plápolá.
Zo dňa na deň, z verša do verša.
„Zvyk ti vraví
že som sám sebe
podobný a predsa
v každý deň sa svet
mení a my s ním” (Pruhované sa vracia)
A keby sa vám zdalo, že desiatky- stovky básní s rovnakou tematikou musia byť nudné, tak sa mýlite. Háber je dostatočne vnímavý a dostatočne zručný na to, aby sa neopakoval. A ako nadaný umelec, stále objavuje nové a nové nuansy, hodné obdivu, zamyslenia, ospevovania.
„preskakujem peróny
lebo lásky sú vždy
len ich stačí vnímať
zavriem oči a už ťa vidím
ľudia to nerobia
hoci je to také ľahké
aby sa mi v hrudi
postavil chrám” (Postaví sa rýchlo sám)
s venovaním od Júlie
A my tomu jeho vrúcnemu a oddanému citu stále viacej rozumieme.
Opatrovať si manželku ako najvzácnejšiu kvetinku, vydržať s ňou v dobrom aj v zlom až po veky vekov, veď to je vlastne prapodstatou každého jedného manželského sľubu.
V našej bláznivej dobe to už každý druhý manžel nemyslí takto poctivo. Mnohé rodiny sa rozpadajú, manželia podvádzajú a utiekajú sa od jednej ženy k druhej.
A čítajúc Háberove verše pochopíte, že žiadne dlhé a spokojné manželstvo nie je samozrejmosťou. Je to vecou odhodlania a neustáleho úsilia o pestovanie vzťahu.
Tomuto básnikovi proste uveríte, že každé ráno vstane s rovnakou láskou v srdci a napíše aspoň tú jedinú báseň. O nej a pre ňu.
„Všetko sú vlny
ktorými sa energia
mení pod vplyvom
lásky
aby si ma potešila
a ja hľadám spôsob
ktorým by som sa
obetoval za teba” (Voňavé večere)
A že ho ani nenapadne vymeniť ju za akúsi mladšiu, či krajšiu.
Rovnako ako si ani nehľadá žiadnych profesionálnych ilustrátorov. Veď má predsa Júliu a jej ľúbostné listy sú zdá sa dostatočne hlbokou studnicou pre ďalšie a ďalšie ilustrácie.
Fotografie: autorka