18-ročný Damien Echols, 16-ročný Jason Baldwin a 17-ročný Jessie Misskelley Junior sú obvinení len na základe údajného svedectva jedného z nich, mentálne zaostalého Misskelleyho. Trom mladíkom ukradli 18 rokov života.
Videla som film podľa skutočnej udalosti Diablov uzol.
Troch 8-ročných skautov nájdu zavraždených, vyzlečených a spútaných v neďalekom močiari.
Vyšetrovanie pripomína davovú hystériu.
Médiá šíria nenávisť voči údajným satanistom, kňazi prehlbujú náboženský fanatizmus.
Polícia nehľadá a neskúma dôkazy.
Po pravde sa nepátra. Pravda nie je vtipná ani zábavná.
Masy potrebujú obetného baránka – oko za oko, zub za zub?
Za troch zavraždených skautov odsúdia troch puberťákov. De facto bez dôkazov, len na základe priznania vynúteného niekoľkodinovým nátlakom, ktoré zúfalý Jessie onedlho aj odvolal, ale márne.
Človeka, čo si titul objednal poštou, sudca uznáva vhodným ako experta v otázke satanizmu.
Jessie a Jason dostávajú doživotie, Damian Echols je odsúdený na smrť.
Damian spomína honbu na čarodejnice zo Salemu. Má bipolárnu poruchu osobnosti, nosí čierne oblečenie a počúva Metalicu. Nešťastný Jessie má IQ 72, o prípade zhola nič nevie, iba tára dve na tri, ale na odsúdenie trojice mládencov to bohate stačí.
Dôkazy sa strácajú, polícia, súd, právnici – každý svoju úlohu fláka.
Sedia si na svojich dobre platených miestečkách a spravodlivosť je to posledné, na čom v zaostalom Memphise záleží.
Nastáva dlhých osemnásť rokov čakania v cele smrti pre Damiana.
V krajine sa musí aktivizovať vlna aktivistov, aby z dobrej vôle a z túžby po spravodlivosti na vlastnú päsť pátrala a hľadala dôkazy v tomto prípade.
Až vzorky DNA ukážu, že mladíci s prípadom nemali nič spoločné.
Nespomína sa však žiadne odškodné, žiadne ospravedlnenie, ani vyvodzovanie zodpovednosti. Proste zavreli mládencov a prepustili troch nespravodlivo odsúdených mužov.
O prípade vznikol trojdielny dokumentárny seriál Paradise Lost 1-3.
Damian Echols napísal biografiu Život po smrti.
Vo väzení sa oženil a neskoršie vydal aj zbierku ľúbostných listov, ktoré si s manželkou vymieňali.
Po prepustení chvíľu žil aj v Saleme.
Je obdivuhodné, že ho ani nespravodlivosť, ani hrozba smrti nezlomila- a naďalej verí hlavne sám v seba.
Jeho knihy sú vypredané, ani ku dokumentu sa online neviem dopátrať.
A desivé posolstvo tohto prípadu je, že sa to môže stať vlastne hocikomu z nás.
Ak budeme iní ako ostatní, ak budeme mať iné vlasy a počúvať inú hudbu ako väčšina –tak nás hocikedy a hocikde odsúdia za činy, s akými nemáme nič spoločné?
Agatha Christie sformovala postavu ikonického detektíva Hercula Poirota.
Kníhkupectvá sa prelínajú pod ťarchou populárnych detektívok s úžasnými vyšetrovateľmi.
Čakali by sme, že aj v realite budú mať vyšetrovatelia IQ a srdce. O to zarmucujúcejšie je, ak nemajú ani jedno z vyššie spomenutého, iba vrodenú agresiu a snahu prišiť —pomaly hocikomu hocičo –veď treba predsa dosahovať „výsledky“.
https://www.joj.sk/zazi-viac/12153-fatalny-justicny-omyl-20-rokov-sedeli-za-mrezami-za-vrazdy-troch-chlapcov-ktore-nespachali
Krimi na víkend: Damien Echols – rituálne vraždy troch osemročných chlapcov