Na facebooku som čítala bombový vtip. Vraj si pomaly s bratmi Čechmi vymeníme štátne hymny. My sa budeme už iba pýtať „kde domov múj?“ a Češi budú môcť konštatovať „nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú.“
A Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj varuje, že Rusko po dobití Ukrajiny neprestane útočiť a v hľadáčiku má práve nás.
Zatiaľ u nás doma sa hašteríme, či by sme dokázali ekonomicky prežiť odtrhnutie sa od ruskej ropy. Jedni argumentujú s nejakým blahobytom, v ktorom údajne žijeme. No sama svedkyňou toho extrémneho blahobytu nie som. Ani si nebežím kupovať nové šaty do Milána, či presklenú vilu vo Viedni.
Proste všetci máme svoju optiku a o to ťažšie je zhodnúť sa prakticky na hocičom.
Film Doma je tady/ Domov je tu, je tiež o stretnutí dvoch svetov. Mladá Češka uniká zo svojho obyčajného, preplneného domova. Z bytu s malým bratom a mamou, aby zakúsila závan luxusu v nadrozmernej, minimalisticky zariadenej vile s bazénom a všemožnými výdobytkami.
Muž Max, bohatý finančník si darmo dá nainštalovať alarm a darmo volá aj políciu. Nespratná deva si robí čo chce a kradne si momenty luxusu, aké by ináč zrejme nikdy nezažila.
Sterilná vila s pedantným Maxom sú ako vystrihnuté z 50 odtieňov sivej.
Jeho domov však jej domovom nikdy nie je ani nebude.
Tento 75- minútový Rakúsko- Český film zaujal práve svojou originálnou tematikou. Žiadna prvoplánová zábava, žiadne veselé vtipy, gagy, len dvaja osamelí ľudia, ktorí si žijú vo svojich vlastne paralelných svetoch.
Chudoba a bohatstvo len pár blokov od seba.
A porušovanie domovej slobody, ktorej občas nedokáže zabrániť ani taký životom hýčkaný Max.
https://www.csfd.sk/film/472919-domov-je-tu/hraju/