Mysli na to, na čo myslím ja

16. júla 2022, rmontmartre, Próza

Ak by Dostojevskij žil v súčasnosti, možno by jediný svoj román rozkrájal na 12 krátkych noviel a z ich predaja by si kúpil luxusnú vilu pri Červenom mori.

Akoby sa strácal ten starý známy systém. A my prechádzame ku stále kratším formám.

Okliešťujeme realitu a namiesto celého koláča už servírujeme len chutné malé plátky, výseky reality vkusne naaranžované a vystavené na obdiv.

Najpredávanejšou knihou poslednej doby boli Skúšky od Vasiľkovej.

Nudný ženský román tlačený cez kopirák.

Ako kníhkupec stojíte 12 hodín na nohách a predávate Skúšky.

Občas aj niečo inšie.

Občas ľudia hľadajú aj nejaký samizdat, či dávno vypredané dielo.

Alebo hľadajú niečo klasické a často márne.

A teraz hľadajú Nicol.

Lebo jej izbu chceme zrazu všetci zjesť.

Nicol pochádza z Rimavskej Soboty a študovala v Banskej Bystrici.

Vie po maďarsky a knihu označila ako biografickú.

Zároveň jej nie je príjemné, ak si ju ľudia stotožňujú s Terezkou.

A nechápe, ako môžu ľudia v príbehu Terezky vidieť príbeh lásky.

Kniha je rozkúskovaná.

Voľakedy sme platili za poctivo zaplnené strany.

Teraz platíme za strany prázdne, zaplnené jednou, dvomi, tromi vetami.

Terezka sa zjavuje ako operná diva. Začína niekde v dvanástich a rastie nám pred očami.

Začína slušne s vykaním, no postupne sa na svojho učiteľa namotáva.

Terezka je osamelá, rodičia ju nepočúvajú, ani seba navzájom.

Silvia ju učí bozkávať sa.

Terezka túži byť videná a počutá.

Učiteľ jej dáva to, čo ona potrebuje.

Je ku nej pozorný, nežný, milý.

Obsýpa ju darčekmi a komplimentmi.

Terezka ho uháňa dlhé roky. Aj keď je už na strednej, ďaleko od domova.

Aj keď už strieda chalanov a žiaden jej neni po chuti.

Silvia húli ganju na ulici a nikto sa nad tým nepozastavuje.

Polície ani súdnictva v príbehu niet.

Žiadne poznámky o sexuálnom obťažovaní, žiadne upozornenia o škodlivosti marihuany, žiadne moralizovanie.

Len sex, drogy a rokenrol.

Kniha sa predáva ako teplé rožky.

Protesty rodičov jej urobili dobrú reklamu.

Dado Nagy špúli pery a Nicol pozerá do prázdna.

Vraj číta slovenskú literatúru.

Vraj je z nej fajnšmeker.

Tému ďalšej knihy neprezradí. To by nebolo ono.