Dva či tri svety? A ktorý z nich je pravý?
Ak pozeráte americké akčné filmy, tak sa v tejto knihe budete cítiť ako doma. Mrakodrapy, luxus, prestrelky a tajomný druhý svet, ktorý oplýva nevysvetliteľnou príťažlivosťou.
Hlavný hrdina Wiliam prežíva kariérny vzostup po boku Harryho, ktorému náhodou pomohol v bare.
Obom ide o život.
Dva či tri svety? A ktorý z nich je pravý?
Wiliama magnetizuje žena s modrými vlasmi.
„“Chytal sa za hlavu, lebo v kútiku duše začal nenávidieť bublinu. Priblížila ho síce k žene bez mena, ale problémy, ktoré sa každým dňom vynárali, ho nútili pochybovať, či to všetko okolo bubliny bolo niekedy vôbec dobré. Už minimálne stokrát si navrával a ubezpečoval sa, že za Awakovu smrť nemôže. No mal takú idiotskú povahu! Stále ho obviňovala, aj keď predniesol akékoľvek fakty,“
Kniha vyšla vo vydavateľstve Elist, je žánru sci-fi. Matka autora nám povedala, že Michal píše pre tínedžerov.
A ja by som mohla použiť len Darin výrok: „Nie je to môj šialok kávy.“
Prebal pôsobí profesionálne.
A z gramatickej stránky je kniha tiež slušná, čo pri samovydaji nie je až taká samozrejmosť.
Stana Hofereka z Elistu aj osobne poznám, je to nadšenec do scifi, takže s autorom si v tomto padli do noty.
Je tiež fajn, že v knihe je láska. Je to proste evergreen, bez ktorého si život väčšina populácie ani nedokáže predstaviť.
Kus mi vadí, že tá láska je až moc zidealizová —ono krásne sa o niečom takom sníva—ale potom aj pekne krásne padá na hubu, ak človek precitá do bežnej reality.
Kus mi uniká pointa celého story. A tých svetov možno ani nie sú dva, ale aspoň tri.
Fajné tiež je, že autor o sebe pridal medailónik.
„Jeho snom je byť jedným z najlepších spisovateľov na Slovensku a preraziť aj v zahraničí,“ píše sa v medailóniku.
Z osobných rozhovorov je mi jasné, že autor doteraz neprerazil ani v Ikare.
Mne osobne nejde celkom do hlavy, načo by slovenský autor mal pridávať niečo do mora anglosaskej literatúry.
Uvítala by som slovenské reálie, trebárs aj biblické myšlienky, či kúsok viacej realizmu.
Možno by na začiatok stačilo pozrieť si večer televízne noviny.
Lebo mimo mrakodrapov a luxusu sú tie správy plné obyčajných ľudí a obyčajných ľudských osudov.
Stačí len trocha empatie a talent na písanie.
No ale samozrejme, úlohou žiadneho recenzenta nie je vnucovať autorovi svoj vlastný vkus, ani svoj pohľad na život.
V podstate som rada, že som tohto autora mala príležitosť aj osobne spoznať.
A píše lepšie, než mnohí zdraví ľudia v mojom okolí.
Tak mu želám radosť z písania a veľa spokojných čitateľov.
A odkiaľsi z archívu vám vyhľadám aj článok, aký vznikol za pomoci rodiny Škombárovcov.
https://www1.pluska.sk/regiony/neuveritelny-pribeh-paralyzovaneho-michala-31-pise-bradou-jeho-knihy-cita-karika-aj-banas
Fotografia: autorka