Dary. Aj ten kameň bol dar. Od jednej speváčky. Je fajn hýbať sa medzi tvorivými ľuďmi.
Rada by som vám pár slovami priblížila básnickú zbierku Blanka Poliaková a Goran Lenčo: Pieseň MORA. Ilustrácie do zbierky priniesla Blanka, ktorej vychádzajú zbierky poézie od roku 1963. Goranova prvá zbierka vyšla v roku 2016. Táto zbierka je ich druhým spoločným počinom, publikovaným v roku 2020.
V prvom rade veľmi málo viem o tejto dvojici. Kto sú Goran a Blanka? V akom sú vzájomnom vzťahu? Koľko majú rokov a aké sú ich skúsenosti s morom? Ako všetečného čitateľa ma aj takéto informácie zaujímajú.
Vlastne na to by mal slúžiť úvod, predslov a doslov, či obyčajné medailóniky, aby uspokojili čitateľskú zvedavosť.
Takto viem len toľko, že útlu knižočku mi daroval Goran a raz sa mi aj stratila, keďže je taká malá, že sa zmestí do každej kabelky a ja ich mám až dvanásť.
Po úpornom hľadaní po kabelkách som ju však našla založenú v knižnici.
Dary. Aj ten kameň bol dar. Od jednej speváčky. Je fajn hýbať sa medzi tvorivými ľuďmi.
Pieseň mora je zbierkou básní, kde sa so železnou pravidelnosťou strieda Ona a On. A aby nebolo treba zbytočných slov, jej repliky sú červené a jeho modré.
Ona je viac snová, On viac pragmatický.
Ona akoby k tomu moru prišla len na dovolenku, On akoby tam trávil polku svojho života.
Mňa baví hlavne On. Možno celkovo mám bližšie k mužským autorom a možno ma len teší, že z jeho riadkov sa toho dozvedám akosi viacej. O pobreží, o rybároch.
Vizuál je velice dobre zvládnutý. Tie stránky nie sú holé a všetky biele.
Plno vnútorných ilustrácií a jemne sfarbených stránok.
Kto sa už pokúšal vydať niečo samovydajom, tak ten azda vie, aké drahé takéto náročne spracované dielka sú. Aj keď by vám na prvý pohľad azda udrelo do oka len to, že je to malé a v mäkkej väzbe. No je to ako skvost. Ako zbierka milých pohľadníc.
Sama som bola pri mori už veľmi dávno, ešte ako dieťa, mohlo mi byť 12.
A netuším, kedy a kam sa ešte dostanem.
Mnohí aj zomrú bez toho, aby uvideli more.
Ale Goran a Blanka sa rozhodli nám kus mora zabaliť do papiera a poslať aj takto poštou.
Aby sme aspoň skrz ich slová prevzali niečo zo šumu mora a letu čajok.
„A tócsa ideges barom, a tenger nyugodt, elbeszél“, hovorí maďarský klasik.
V preklade: Mláka je nervózny blázon, more je pokojné, porozpráva,….
Pre tých, čo by túžili po krátkej ukážke poézie tejto autorskej dvojice, je tu aj video. Trošku som bojovala s tou pritesnou väzbou. Je to jedna z tých kníh, ktoré sa vám samé zatvárajú a bez pridržania rukou si proste tú dvojstranu nemáte šancu odfotiť. No to sa deje aj našim magazínom, viacerým. Tiež tie dvojstrany neviem len tak odfotiť.
Fotografie: autorka
Video: youtube kanál autorky