V maďarskom šoubiznise majú taký kuriózny prípad. Populárny spevák vyprázdnil zásobník, ostal tam jediný náboj, s ktorým zahral ruskú ruletu sám so sebou.
Bola to vražda, alebo samovražda? Kriminálka to uzavrela ako nešťastnú náhodu. Veď bol nový rok, chlapík mal vypité, zjavne nevedel, čo činí.
Môj skromný názor: ak si vážim vlastný život, nenamierim zbraň proti sebe samému. Aj keby to mala byť fraška. Aj keby som bol presvedčený, že je tá zbraň prázdna a ja robím iba šou.
A večer som videla ďalší dokumentárny film oVincentovi van Goghovi.
Z výtvarnej stránky geniálne, veď ukázali desiatky jeho obrazov.
Z psychiatrickej stránky úplné fiasko.
Im je proste jedno, akou diagnózou umelec trpel. Či ma mal hraničnú, alebo bipolárnu poruchu osobnosti.
a NA ZáVER DOJíMAVO skonštatujú, že si Vincent sám strelil do hrude a potom umieral tri dni.
Akoby to bolo normálne! Strelím sa do hrude a tri dni sa zmietam v bolestiach.
Kto chce skutočne zomrieť, volí si bezbolestnú, či minimálne rýchlu smrť. Nie zranenie s nejasným koncom. Nie tri dni utrpenia!
Viac verím iným zdrojom, ktoré na plnú hubu hovoria o vražde To iba Vincent so svojou dobráckou povahou kryl aj vraha
A ďalší nedostatok nášho posledného dokumentu: neriešil Vincentove medziľudské vzťahy .
Pritom veľmi dobre vieme, že proti Vincentovi v malom mestečku spisovali petíciu, nech ide kade ľahšie. A malí chlapci ho povonku obhadzovali kameňmi.
Ozaj sa nepotrebujem s každým porovnávať , Veď môj život je jedine môj!
Ale aj mne sa starostka vyhrážala, že proti mne občania idú podpisovať petíciu a malí výrastkovia z osady mi obhadzovali auto kameňmi.
A tiež nie som toho názoru, že na diagnóze nezáleží.
Ak poznáte Grétu Thurnberg, má v kartotéke zo 6 diagnóz,
pred 100 rokmi by jej myslím nenašli ani jednu a uzavreli by prípad s tým, že je proste šialená.
Rovnako činia s Vincentom aj dokumentaristi z 21. storočia. Pritom je celkom možné, že tých diagnóz mal aj on zo šesť. A okrem spomínaných alternatív by som pridala aj Aspergerov syndróm – nedostatok sociálnych zručností
Je to v podstate mimoriadne nespravodlivé.
Ak ľudia stretnú slepého, nikto od neho nečaká aby videl.
Ak stretnú hluchého, nečakajú, aby počul.
No ak stretnú Aspergera, sú úplne vedľa. A čakajú, nech vidí ich očami a počuje ich ušami.
Pritom podstata Aspergera je v tom, že jeho myšlienkové pochody sú jednoducho iné.
A tak si po čase všetci klepkajú na čele a naznačujú dotyčnému, že má o koliesko menej, alebo navyše, lebo nie sú ochotní, ani schopní pochopiť, že jestvujú ľudia, ktorí si z rovnakých vstupov vyvodzujú proste iné výstupy, ako stádovitá väčšina.