Noviny píšu, že „táto dvojitá vražda už 5 rokov traumatizuje našu spoločnosť“. Netuším, odkiaľ k takému konštatovaniu novinári prišli, lebo mňa osobne traumatizujú celkom iné veci, než tie, o ktorých sa dozvedám len z médií.
Ľudia si všetko radi zjednodušujú. Aj ja som už počula tú skratku, že „Fico zabil Jána a Martinu“.
No v reálnom vyšetrovaní vyskočila sada celkom iných mien.
V každom prípade sa v kuse písalo a hovorilo o dvojitej vražde, o dvoch obetiach, o dvoch „nositeľoch svetla“.
Až teraz sa dozvedáme, že rodičia Kuciaka sa súdia s objednávateľom vraždy o milión eur, avšak matka Martiny sa musí domáhať na civilnom súde. Vraždu jej dcéry si totiž nikto neobjednal.
Objednávka znela len na meno Ján Kuciak.
A tá pôvodná chcela, aby novinára uniesli a zlikvidovali nejako nenápadne. To len vykonávatelia neboli schopní toto prvotné zadanie splniť a aj v ďalšej verzii, že teda novinára zabijú doma, sa im „naneštastie zjavila ďalšia osoba.“
Martina v žiadnom hľadáčiku nebola.
Ak by sa zamilovala do nejakého továrenského robotníka, mohla sa za neho v pokoji vydať a porodiť mu zo tri deti.
A žili by si spolu šťastne, až kým by nepomreli.
Marček zabil Martinu z banálneho dôvodu. Zabudol si nasadiť kuklu.
To Ján si kreslil terč na hrudník.
Ono už som videla dosť redakcií na to, aby som vedela, že novinári si nerobia, čo chcú. Že nikto im nedáva absolútne voľnú ruku, že choď si kam chceš a píš si čo chceš.
Novinár píše len to, čo redakcia chce, aby sa písalo.
Ak by mňa oslovila akákoľvek redakcia s tým, že mi dajú slušný plat a postavia mohylu, nech len píšem o talianskej mafii, tak tú ponuku odmietnem.
Jednoducho by som skonštatovala, že ja mám svoj život rada.
Špehovanie mafie a pátranie po trestných činoch patrí do rúk OčTK, nie mladým nadšencom bez zbrane a bez výcviku. Nie do rúk snílkov, čo si v dvadsiatke namýšľajú, ako s perom a atramentom spasia svet.
Novinári sa prirodzene stretávajú s odporom. A čím je ten odpor zo strany dotknutých, o ktorých píše, väčší, tým viac by ho redakcia mala chrániť a podporovať.
Mňa z tej celej story najviac mrzí, že z jednej strany ľudia prejavujú 100%-nú solidaritu so zabitým novinárom. No na tej druhej, do tých živých si veselo kopú a obtierajú ústa.
Matovič ich prirovnal k Hirlerovým poskokom, Fico rozprával o protislovenských presstitútkach.
Akoby nepriamo hovorili, že dobrý novinár je pre nich iba mŕtvy novinár.