Nejako celkom mimovoľne sa snažím dielo zaradiť do vizuálu, o akom vlastne aj je,…
Ďalší blog s mojou obľúbenou tematikou závislostí.
Prekvapilo ma, ako sa Ján Peťko posťažoval na facebooku, že stredné školy sa nejako netrhajú o možnosť, aby ich žiačikom prednášal o závislostiach a pritom on má svoj veľký dvojdielny román Démon chľast. Z ktorého som mimochodom čítala len diel I. a prosto nepresvedčil.
A takmer v rovnakom čase som v novinách čítala o OZ, ktoré sa tiež venuje prednáškam s prevenciou závislostí, majú vlastnú webstránku a školy sa im veselo hlásia, že ich ledva stíhajú uspokojovať.
Teda tie záujmy škôl sú myslím celkom pochopiteľné.
A ja byť teraz nejakým 17-ročným chalanom, ktorému sa nedarí v škole ani medzi dievčatami, tiež by na mňa ten Démon chľast nemal žiadne preventívne účinky. Fungovalo by to skôr naopak.
Takže ten Johny večne naliaty v liehu s ľavou zadnou zvládol vysokú školu, pretiahol desiatky báb a našiel si svoj dreamjob? Tak to asi ešte málo pijem!
Naopak, táto nenápadná knižka s názvom Delírium opisuje presne to znechutenie, aké by sme z alkáča a závisláka aj mali cítiť.
Nejako celkom mimovoľne sa snažím dielo zaradiť do vizuálu, o akom vlastne aj je,…
Michal Jelínek sa narodil v roku 1983. Delírium vydal Ikar v roku 2018.
Autor nás s nemalou dávkou irónie prosí, aby sme dielo nevnímali ako skrytú autobiografiu.
Medzi slabiny diela radím jeho vizuál. Foto úplne obyčajného chlapa mi nie veľmi korešponduje so samotným dejom.
A tiež mám taký dojem, že pán autor nejako obzvlášť nepochopil, čo to neznáme delírium vlastne je.
Avšak predsa len, ak by som bola jednou z tých zástupkyň stredných škôl, tak by som si tohto autora pozvala na besedu velice rada a spolu s celou triedou by sme boli zvedaví, čo všetko nám o sebe a svojom diele prezradí.
Hlavným hrdinom tohto príbehu je nechutne bohatý a fešný psychiater z New Yorku. Volá sa Sam a pláva svojím životom ako taký cynický samotár.
Baví ma jeho humor a citová otupenosť. Je to taká tá moja krvná skupina, tiež občas srším satirou a iróniou.
„Si emocionálny vrak! Ty ani nevieš, čo to znamená mať s niekým vzťah. Nerozumieš slovu láska! Nevieš, čo znamená záväzok. Nepoznáš intimitu! Stále som verila, že je v tebe niečo viac a že sa môžeš zmeniť, ale mýlila som sa. Strata času! Je mi z teba zle!“ nadáva mu jeho čerstvo ohrdnutá milenka.
No my mu ešte stále veríme a žerieme tie jeho vysvetľovačky na všetko.
A veríme, že s druhou to bude hádam lepšie.
A veríme v jeho dobro a azda ako každému hrdinovi mu proste len naivne držíme palce.
A on sa nám láduje litrami alkoholu, ktorými zapíja priehrštia sedatív.
Po čase sú už aj jeho pacienti zúfalí, ako tá ohrdnutá milenka.
Jelínek si z nás spravil tie svoje povestné žaby hodené do hrnca. Tá teplota stále stúpa, až sa stáva neznesiteľnou, no akosi stále si navrávame, že to ešte nejako vydržíme.
Až ku koncu dospejeme práve k obdobným myšlienkam, aké mala tá jedna ohrdnutá milenka už na samom začiatku.
Takže celkom fajn napínavé čítanie, aj keď v jeho ponímaní je delírium len akási nočná mora.
Tiež som spočiatku o tých závislostiach nevedela až toľko. Delírium všetci spomínali s alkoholikmi a s bielymi myšami. Až to zvádza si pomyslieť, že prepiť sa do delíria znamená byť nejako extrémne opitý.
Pritom veľkým prekvapením bolo bádať ďalej a zistiť, že je to vlastne abstinenčný stav.
Život ohrozujúci abstinenčný stav.
Lebo ak sa celé roky ládujete tým svinstvom, vaše telo si to už žiada a pýta.
A z toho kolotoča sa už nedá len tak bezpečne vystúpiť.
Lebo práve v tých momentoch ide o život.
Aj Samovým obetiam ide o život. No škoda by bolo prezrádzať viac. Začítajte sa sami, nechajte sa opantať šarmom alkoholika a narkomana na vlastnej koži.
Fozo: autorka