Napoleon ukázal veľkosť ducha

28. januára 2024, rmontmartre, Film Próza

Tuším som aj spomínala, že mám naňho zálusk a mňa tento historický veľkofilm nesklamal. 

Väčšinou takéto diela sledujem sama.

Dcéra mi vyčíta, že vraj mám otrasný vkus a že mám rada „jedine historické a hysterické filmy.“ No a Napoleona by pohotovo zaradila do oboch.

Môj muž sa z času na čas rozbehne, že tak poď, pozrieme si dobrý film. A po polke už demonštratívne odchádza s tým, že „to sa predsa nedá pozerať!“

Jemu tam chýbala nahota a vraj bolo veľa krvi.

Ja myslím, že zobraziť krvavé dejiny bez krvi je prakticky nemožné. Bolo by to idealizovanie niečoho, čo ideálne predsa vôbec nebolo.

V každom prípade sme potom celý večer diskutovali o nezmyselnosti vojny a pominuteľnosti moci.

Je to fest interesantná téma, že kto, kedy, prečo vymyslel vojnu a prečo bez nej ani v 21.-om storočí nedokážeme existovať.

Akoby bolo až také dôležité, aká vlajka vlaje na tom ktorom hrade a akou rečou sa rozpráva v tom-ktorom prístave.

V každom prípade Napoleon vniesol do chaotických revolučných rokov Francúzska veľkú dávku stability a istoty.

Film je dojímavý a príbeh obdivuhodný.

Ono je to úplne odlišné zdediť trón a moc, ako v prípade väčšiny kráľov a cisárov a vybojovať si ju vlastným nadaním a umom, ako v prípade Napoleona.

Emotívne sú aj jeho trampoty s Josephine, jedinou láskou jeho života.

Taká tá nepochopiteľná neplodnosť, keď nejaké to dieťa už máš, no ďalšie nie a nie počať.

O takejto záhadnej neplodnosti a zároveň o toxických vzťahoch je aj pútavá kniha, ktorej recenziu vám už neprinesiem. Lebo nevládzem a nestíham, no je to fajn ženský román, ak vás bavia tie komplikované vzťahy medzi mužmi a ženami:

Škatuľka spomienok,…

Josephine stála neplodnosť manželstvo s Napoleonom. No ani rozvod nedokázal preťať ich lásku a toto puto si uchovávali až po hrob.

No a samozrejme okrem búrlivej lásky Napoleon viedol aj početné vojenské operácie. Spočiatku exceloval, no veľké chyby zapríčinili obrovské straty na životoch, čo zapríčinilo aj jeho pád.

O tom, že vojna je v podstate umenie a koľko jasnozrivosti, bystrosti a pohotovosti sa takéto vedenie vojny vyžaduje, je táto útla skvelá knižka. Aj keď vznikla z prostredia a s tematikou vojen, súčasní vydavatelia ju núkajú ako kvázi motivačnú literatúru.

Umenie vojny o kľúčoch k dosiahnutiu úspechu nielen na bitevnom poli.

Takže ani o tejto knihe vám rozsiahlejšie ódy nenapíšem, aj keď vrele odporúčam. V podstate súhrn kratších citátov a ponaučení, čo rozhoduje o víťazstve a prehre.

Vrátiac sa k Napoleonovi, obdivujem tú rozhodnosť a vlastne aj miernosť s akou riešil svoje nemalé problémy s Josephine.

Myslím, že náš svet je plný chlapov, ktorí by sa k nej správali v daných situáciách oveľa horšie.

Efektné sú tiež scénky z Egypta a zvlášť to, ako si veľký vodca potrebuje stúpnuť na šámlik, aby dosiahol.

No a jeho nezlomnú vôľu zase dokazuje, ako sa dokázal vrátiť aj z Elby, aby znova zabojoval o svoje niekdajšie miesto.

Zlomila ho až smrť Josephine a deportácia na ostrov Svätej Heleny. Ak kus zablúdite na mape, zistíte, že Elba je vlastne súčasť Talianska, no tá Svätá Helena, tá je už ozaj ďaleko, niekde pri Južnej Afrike.

Za mňa krásny film o obdivuhodnom mužovi, aj keď tiež nechápem nezmyselnosť vojen.

No zároveň mi o to smiešnejšie prídu všetky tie bláboly o akomsi Napoleonovom komplexe. Ak máme veriť týmto filmárom, ktorí s úctou a rešpektom oživili kúsok našich dejín, tak tento malý veľký muž žiaden komplex nemal, ba čo viac, silou ducha predčil aj dvojmetrových chlapov.

Fotografie: autorka