Čierna a zlatá pôsobia luxusne.
Nedávno sa nám zase prelomili roky a stihla som vám pospomínať už nejaké filmy. No toto bude prvá kniha, ktorú vám tohto roku dám do pozornosti.
Tohto autora nenájdete na facebooku a túto knižku nenájdete v Panta Rhei.
Teda ďalší prípad samovydaja a individualistu. Aj keď sa autor zastrešuje akýmsi neznámym vydavateľstvom, je to vlastne len firma, v ktorej je sám konateľom.
Čierna a zlatá pôsobia luxusne.
Vyzerá to na literárny debut a celkom prekvapivý, keďže autor spomínal aj vyhľadával úplne iný žáner a zrazu toto.
Keďže sa jedná o IT-čkára, tak nejakú tú stopu na nete po ňom nájdete:
https://www.robertdurec.sk/kral-ktory-vsetkeho-ma.html
A pátrajúc po tej jeho firme:
V reáli by ste mohli spoznať mladého muža niekde medzi 20-30, nerada by som bližšie tipovala.
V každom prípade ma prekvapil a aj keď sa už nerada vyjadrujem k dielam ľudí z môjho okolia, tak toto dielko by si azda zaslúžilo výnimku.
Ide o tradičnú rozprávku s kráľom a starenkou.
Celé je to pomerne krátke, knižka vyzerá ako notes a zaberie tak jednu cestu električkou.
Niečo ako jednohubka.
Čo by sme si pomysleli, keby Dobšinský bežal do tlačiarne s jedinou rozprávkou?
No áno, je to celkom málo.
Na druhej strane autora chápem. Je to ako prebudiť sa z nejakého sna s vedomím: Heuréka, objavil som!
Neviem, prečo práve kráľ. Lebo vo vlastných životoch sme všetci tak trochu králi a kráľovné?
Tento autorov kráľ sa na začiatku príbehu správa ako nafúkaný idiot. Až nebojácna starenka mu nastaví zrkadlo. Až vážna choroba a prestrojenie mu umožňujú spoznať, čo si o ňom obyčajní ľudia vlastne myslia.
Autor pochopil potrebu sebareflexie a kráľ koncom príbehu začína počúvať svoje srdce aj naslúchať svojim poddaným.
A čo začínajúcemu autorovi odkázať?
Azda aby sa rozpísal ešte viac. Aby sa kus poobhliadol po tom šírom literárnom svete. Z jednej strany je to fajn, ak pocítite potrebu pokory a sebareflexie. A z tej druhej ešte pred ním stojí celý dlhý a plodný život. Prostriedky na vydávanie zjavne má, tak už len sa nezamotať v sieti povrchnosti a banalít.
Fotografia: autorka