Depresia je najrozšírenejšou psychiatrickou diagnózou. Deprimovaní ľudia zapĺňajú čakárne ambulancií. A úplne cudzí ľudia sú schopní sa do krvi pohádať, ak nadobudnú pocit, že človek zneužíva meno Depresia na popis obyčajného ľudského smútku.
K depresii sa hlási aj hlásila zároveň aj široká paleta umelcov skrz všetky žánre. No kníh, a ešte k tomu zo slovenskej literárnej scény, je vskutku málo. A to málo, čo sa napísalo, dokáže aspoň čiastočne osvietiť počiatky a prognózy tohto vleklého ochorenia?
Peter Hotra: Banality. Pozitívna recenzia – šťastné/slastné očakávania a v rukách knižka oranžovočervenej farby s písmenkami rozpínajúcimi sa na prebale.
A pocit sklamania z knižky, čo sa ťažko číta, ktorá nudí a čitateľ potrebuje pozbierať všetky svoje mentálne sily, aby ju bol schopný dočítať do konca.
Autor študoval literatúru na vysokej škole. Formu aj štýl zvládol na jednotku. S obsahom však týra čitateľa, apriori zrejme ženské oko – citlivé a krehké, lačné po citoch a svetielku nádeje.
Hlavnou postavou je nezamestnaný deprimovaný Muž. Jeho neurotypická Žena pracuje a bezmennné 2 Deti si proste žijú svoje nevinné detské životy.
Rodinka depresáka funguje, Žena sa ho snaží zapájať aspoň do chodu domácnosti. Ale Muž, ubíjaný vlastnou frustráciou, nezvláda ani najbežnejšie domáce práce.
Plus večné nadávky, zrejme ďalší obdivovateľ Bukowského.
Dej v duchu:
- Tebe jebe! Daj sa liečiť!
- Dal som sa a hovno pomohlo!
Z bludného kruhu frustrácie Muž začína hľadať sám seba. Tak ako nebol schopný precítiť a prejaviť lásku k Žene a Deťom, rovnako bezcitne sleduje aj utrpenie ľudstva naprieč dejinami.
Knižka má potenciál osloviť najmä mužov, dej pripomína zákopovú vojnu, kde dlhé dni banálneho ničnerobenia strieda sledovanie krvavých scén bez angažovania citov.
Muž však napokon naplní svoje poslanie napísaním Banalít. Po tomto výkone však opäť stojí na rovnakom balkóne. Rovnako má averziu k ľuďom a na jeho frustrácii sa nič nezmenilo.
Ono ten záver dvíha diváka zo stoličky. Na čo celá tá tortúra psychológ-psychoterapeut-psychiater, ak je z Muža naďalej bezcitná troska bočiaca od ľudí?
Ako u každej jednej témy, aj u depresie to platí: Kto hľadá nájde. Hlavne v hudbe sa jej venuje hojne pozornosti.
Jedna z mojich obľúbených kapiel sa volá Depresszió a vo svojom jedinom hite opisuje práve obavu z tejto poruchy osobnosti:
Attól aki fontos
Attól ami jó
Én nem akarok elszakadni
Elszakadni
V preklade:
Od dobrého
Podstatného
Nechcem sa odtrhnúť
Od-trhnúť
Celá debata | RSS tejto debaty