Žijeme v zrýchlenej dobe. Násťročné deti sa už cítia byť dospelé a hľadajú si svoje životné lásky, dvadsiatnici sa suverénne vyhlasujú za básnikov, spisovateľov a mysliteľov. Debutové knižky vychádzajú unáhlene, skôr než sa samotní autori stihnú oboznámiť aspoň so základmi svojho literárneho žánru. Práve v kontraste absurdity súčasného diania nachádzame aspoň aký-taký pevný bod v rokmi overenej literatúre.
Síce mojou srdcovkou sú maďarskí klasici, no tentoraz vás unesiem na cestu k jednému z mála národov, ktoré sú s Maďarmi v určitom príbuzenskom vzťahu.
Srdce z Bosporu nám prináša príbeh lásky a utrpenia posadený do tureckého Istanbulu. Halit Ziya Usakligil žil a tvoril na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia. Jeho tvorba je silne ovplyvnená francúzskym romantizmom.
Samotný autor však vo svojej tvorbe ostro kritizoval spoločenské dianie vtedajšieho Turecka, čo mu sťažovalo aj jeho publikačnú činnosť.
Jeho Zakázaná láska sa stretla s veľkou obľubou a stala sa podkladom aj pre televízny seriál.
Obsahom môže hrdo konkurovať súčasným ženským románom. Potrebuje však samozrejme trpezlivého čitateľa. Toto nie je rýchlovka, ktorú prečítate za dve noci dovolenky. Samotný začiatok pôsobí ako kultúrny šok. Kým si čitateľ zvykne na všetky tie turecké mená a pomenovania od domov cez kúsky oblečenia, môže pociťovať určitý diskomfort.
Po tom, čo sa do diela ponoríme hlbšie, nás však autor vtiahne do rozmanitej a bohatej hry citov a vzťahov. Láska bolí a býva aj krutá.
Hlavnými postavami sú mladučká dievčina Bihter a bohatý vdovec pán Adnan.
Autor však nekĺže len na povrchu. Bihter aj pán Adnan majú svoje vlastné zázemia a očakávania, s ktorými sa vrhajú do tohto riskantného manželstva.
Bihter by sme mohli prirovnať ku súčasným zlatokopkám. Nechala sa omámiť leskom bohatstva a luxusu, no intímne nie je schopná prijať svojho starnúceho manžela. V nešťastnom vzťahu trpí nielen mladomanželka, ale aj darmo sa snažiaci manžel a dve polosiroty.
„Pre ten chlad lživých bozkov ženy, ktorá mu nikdy nepatrila, by ju najradšej odstrčil z ramena, schmatol ju za zápästie, zatriasol ňou a v záchvate divokej žiarlivosti ju zničil. Nedožičil by ju nikomu inému, na nikoho iného však nežiarlil, iba sa ľutoval a ľutoval svoj pokročilý vek.“
Milenec ponúka únik a romantiku, no ani tá netrvá večne. Nádejný a schopný mládenec predsa potrebuje viac, než len kradmé chvíle zakázanej lásky.
Koniec je priam rozprávkový. Zlo sa dočká svojej odplaty a pravá láska zvíťazí nad každou neprávosťou.
Príjemnou protiváhou hlavného deja je manželstvo Bihterinej sestry. Skromné, ale šťastné a trvácne.
Usakligil sa s obdivuhodným citom dokázal vžiť do ženských duší. Jeho opis pocitov starnúcej matróny, dospievajúceho dievčaťa aj zúfalej manželky je hlbokým ponorom do ich vnútra.
„Bohatstvo, prepych, šperky: všetko, po čom vo svojich snoch prahla, mala teraz naporúdzi, no jej sny sa podobali skôr sirotám, ktoré zažívali nevyliečiteľnú bolesť. Svadbou si síce naplnila sny mladosti, ale jej potreby ako ženy ostali neuspokojené.“
Rovnako nezanedbáva ani opis počasia a prostredia. S citom francúzskych impressionistov každým jedným detailom pridáva kúsok citu do celkového pocitu z aktuálnej scény.
„Pozeral smerom dolu na mesto, ktoré pripomínalo maľbu, kde sa rozpíja biela a tmavohnedá.Tá maľba vyzerala ako rozmazané línie odloženej spomienky alebo ako život, ktorého sa pre istým časom vzdal. Jeho tiene sa nedali hneď rozpoznať a pod čiernymi kruhovitými pahorkami sa črtali fľaky bielej. Tieto dusivé panoramatické pohľady v ňom vyvolali spomienku jedného sna.“
Celá debata | RSS tejto debaty