Málokedy som tak apriori „vysadená“ voči knihe, či message-u, ako to bolo v prípade tejto knihy. Ale táto „celebrita zo sveta autizmu“ dokáže ľuďom poriadne ublížiť. A najhoršie je, že to robí zdanlivo v najlepšej viere.
Psychiatria je v podstate málo prebádaný odbor. Ešte pred pár rokmi sa aj homosexualita vnímala ako choroba a liečila elektrošokmi.
Jozef Bednár je na Slovensku už mediálne známy, so svojím 20-ročným „Majkom“, s ktorým vraj dokázal nemožné.
Trochu máte z toho nešťastný pocit, že svojho 20- ročného syna predvádza ako nejakú cvičenú opičku a ani v 20-ke mu nedopraje kus samostatnosti, ani len vlastného mena bez zdrobneniny.
Sám o knihe Nezmieriteľní autor hovorí takto:
Komu by ste prednostne knihu z čitateľov odporučili?
„Všetkým. Nielen rodinám s autistickými či inak zdravotne znevýhodnenými deťmi, ale aj takzvanej zdravej populácii. Aby lepšie chápala, čo prežívajú rodiny, ktoré nemali pri svojich deťoch toľko šťastia na ich dobrý zdravotný stav a aby ich prijala v sociálnej komunikácii. Plus aby tá „šťastnejšia“ časť spoločnosti bola vďačná za dary zdravia, ktorým sa jej a jej blízkym dostalo.“
Pán Bednár si vlastne založil blog aby mohol prezentovať to svoje obrovské nešťastie a veľký kríž.
A v tejto svojej v poradí už tretej knihe zozbieral svedectvá rovnako „nešťastných rodín“, ktorí čelia veľkým výzvam, ktorí bojujú ako levy o svoje deti, aby im vybavovali špeciálne škôlky, školy.
Jedna matka šokovala vyjadrením, že by chcela, aby jej autistické dieťa umrelo 5 minút pred ňou.
Súčasťou knihy je aj nejaký amatérsky slovník zo sveta autizmu, nájdete tam PAS, Asperger, vysoko aj nízkofunkčný autizmus.
Nevedno však, odkiaľ autor čerpal a ako si tú laickú skladačku napokon poskladal.
Aspergera definuje takto:
„Aspergerov syndróm – ochorenie charakterizované abnormalitami v sociálnej interakcii, komunikácii, pohybovou neobratnosťou a prítomnosťou úzko vymedzených záujmov, repetitívnych a stereotypných vzorcov správania. U ľudí s AS však nie je prítomné intelektové zaostávanie ani narušený vývin reči.“
Na autizme je asi najväčším problémom, že jediným slovom zachytáva obrovské spektrum ľudí. Od tých čo nerozprávajú a nepremýšľajú, až po géniov, ktorých obdivujeme z učebníc histórie.
A omylom, aký aj Bednár rozširuje, je namýšľať si, že autizmus je nejaká novodobá „choroba“, ktorá sa v súčasnosti šíri ako mor, no v minulosti vlastne ani nebola.
A potom sa mamky boja očkovania, pesticídov, aj umelej hmoty, lebo možno, snáď by mohli zapríčiniť aj ten obávaný strašiak menom Autizmus.
Ďalšou chybou je rozprávať o chorobe.
Ak sa dieťa narodí bez rúk, či nôh, tiež nehovoríme o chorobe bezrukých a beznohých.
Autizmus sa rovnako vyvíja už pred narodením, teda nejedná sa o žiadnu chorobu, ako napríklad chrípka, čo môže kadekto chytiť aj sa z nej vyliečiť.
Ďalším nemilým atribútom Bednárovej definície je abnormalita. Teda vlastne tvrdí, že tie decká sú nenormálne, lebo 1% populácie je podľa tohto pohľadu nenormálne a obrovská trauma pre celú rodinu.
Bednár stretáva počas svojho putovania aj ľudí, čo vnímajú autizmus ako dar, no sám sa s tým nijako nestotožňuje.
Teda kniha Nezlomní je akousi bútľavou vŕbou rodičov, o autistoch prakticky bez nich. Síce ich vidíme na fotkách a občas odpovie nejaký Asperger na nejakú banálnu otázku, no apriori sa o ich pohľad autor nezaujíma.
Je to akoby sa spolok rodičov rozhodol propagovať nahaté fotky svojich maloletých detí s akousi falošnou ilúziou, že tie deti azda nikdy nevyrastú a nikdy to celkom nepochopia.
A takéto „populárnonáučné knihy“ od laikov majú práve ten potenciál ublížiť, zhadzovať, znechutiť človeka, čo sa môže cítiť ako bremeno pri toľkých a tak nešťastných rodičoch.
V kontexte tejto knihy by mohlo znieť ako happy end, že moji rodičia už opustili toto slzavé údolie a nemusia sa viacej a nekonečne trápiť so svojím „nenormálnym dieťaťom.“
Najhorší prípad, ktorý však Bednár nespomína, bola matka, čo spáchala aj so svojím autistickým dieťaťom samovraždu. Zrejme nenuniesla ten tlak a biedne vyhliadky, aké načrtáva aj táto kniha.
Zo strany rodičov má pritom knižka dobrý ohlas, dokonca sa aj vydala z finančnej zbierky.
No ak nepatríte do kategórie šťastne normálnych, radšej sa nad knihou netrápte a čítajte radšej niečo naozaj osožné.
chybička se vloudila :) -ináč celkom zaujímavý... ...
Prepac, toto patri k blogu o Trianone.. ...
Z otcovej strany pochadzame z okolia Sale nad... ...
Tiež mi to príde škoda, ak sa takýmto štýlom... ...
Jozefa Bednára som čítal na blogu SME a mal... ...
Celá debata | RSS tejto debaty