Knižná mapa

Moje brojenie proti Servítke sa už pomaly stáva fenoménom. Oficiálna stránka tejto pitomej šou si ma všimla natoľko, že si ma zablokovala a dokonca mi bolo povedané, že účastníci sú predo mnou varovaní, nech sa so mnou ani nerozprávajú. Asi sa boja, že ľudí odhovorím od účasti, teda je to samé o sebe uznaním, že tento boj s veternými mlynmi má zmysel. 

Rovnaký obohratý scenár sa opakuje z týždňa na týždeň. A aj keď mudrlanti, čo to na vlastnej koži nikdy neokúsili, budú do nemoty tvrdiť, že „tí ľudia vedeli, do čoho idú“, tak nevedeli. Ak by vedeli, nemali by sme z týždňa na týždeň stále nejaké „trpké oľutovania“.

Ďalší smiešny argument je, že „sama si robila hanbu“. No ale tí komentátori si neuvedomujú, že dotyčná trpko neoľutovala to, že sa polonahá promenádovala v sieťovine. Veď to robila už roky pred tým a bez trpkej ľútosti. Účinkujúcim vrátane Alex prekáža tá neúcta, manipulácia, násilie – verbálne, čo miestami už hraničí s fyzickým.

Je to až na smiech, ako sa staviame do pozícií morálnych autorít, ktorí odsudzujú akékoľvek prejavy šikany na škole. A potom sa z týždňa na týždeň stretne akási partia zhola cudzích ľudí s jediným cieľom, aby sa počas daného týždňa stmelila svorka vlkov voči jedinej ovečke. A správajú sa obdobne aj horšie, než tie šikanátorky na školách.

Ak by účinkujúci mal vedieť, do čoho ide, tak mu to mali dať čierne na bielom, že v priebehu jedného týždňa urobíme všetko pre to, aby sme kolektív štyroch ľudí stmelili do jednoliatej svorky s cieľom podnecovať a podporovať v nich nenávisť voči piatemu človeku. 

Tu nejde o Alex, ani o Davida, či iných odstrčených. Ide o neľudský scenár podnecujúci a podporujúci šikanu a spoločnú nenávisť. A aby toho nebolo málo, z týždňa na týždeň sa pripájajú aj stovky unudených televíznych divákov, ktorí si tiež potrebujú do niekoho kopnúť.

A napríklad aj Alex je dokonalý cieľ, veď neoblieka sa ako vy, nestravuje sa ako vy, nebude si pchať drahú parochňu do sudu s vodou, ako ostatní, ktorým je pomaly všetko jedno.

Nie som fanynka nadmerného ochlpenia, vegánstva, ani bretariánstva. Nie som vychudnutá na kosť a nenosím parochne.

Ale vadí mi celý ten mechanizmus, ktorý ľudia zjavne zbožňujú: spájať sa a spoločne nenávidieť, každú jednu bielu vranu, každú jednu čiernu ovcu. Lebo kto nezapadá, tak sa na ňom dá krásne onanovať a vylievať vlastné frustrácie.

Alex Wortex v tej šou pripravila inšpirujúce jedlo a ukázala veľa z vlastného sveta. Odpoveďou jej bola stále väčšia izolácia, v piatok už granule pre psa a šrot. Ak by sa točilo ďalej, asi by jej tam začali kydať pomyje do válova a obhadzovať ju paradajkami. A ľudia by tomu nadšene tlieskali, veď Alex je podľa nich duševne chorá a zaslúži si vraj aj kokosom do hlavy – aspoň podľa rómskeho „angličana“ určite.

Sranda je, že mnohí ani neuvideli skutočnú Alexandru, možno si myslia, že tie parochne a perie nosí nonstop. Pritom Alex Wortex je obyčajný produkt na uspokojenie ľudských túžob. Ak by ľudia na tú jej šou neboli zvedaví, tak by si tými videami proste nezarobila. No ale opak je pravdou. Teda odsudzovať Alexandru za Alex má asi toľko objektivity, ako odsudzovať Agathu Christie za Hercula Poirota, či Koleníka za mafiána Masláka.

Môj manžel často spomína, aké má ťažké srdce na cirkev, lebo „oni popravili Krista“. A ja mu väčšinou stále trpezlivo vysvetľujem, že nie farári popravili Krista. Oni síce dali podnet a súdiť mal Pilát, ale ten na ňom žiadnu vinu nevidel. Ježiša zbičovaného a zakrvaveného predviedli pred ľud. A práve ten dav mal rozhodnúť. Svorka obyčajných voči neobyčajnému, voči človeku, ktorý sa vyhlasoval za Boha, ktorý bol od nich lepší. Bol tým baránkom, ktorého nebeský scenár rozhodol obetovať. Teda ak už viniť niekoho z ukrižovania Krista, tak pre mňa je to dav, ktorý vypudí zo seba všetko, čo s ním nezrástlo a nevyje s nimi rovnakú vlčiu pieseň.

A Alexandra v civile, bez extrémov vo výzore, bez preafektovanosti, takmer obyčajná baba: