Knižná mapa

Na Slovensku máme minimálne množstvo spisovateľov, ktorí na písaní zarábajú a nie prerábajú. Poznávacím znamením je ich vražedné tempo a nová kniha každý pol roka. Nie je na tom inak ani Dominik Dán. Pred Vianocami už jeho verní netrpezlivo očakávajú novú knihu, ktorá s istotou príde. 

Ak by som z *Dánoviek čítala iba Studňu, už aj do tejto jedinej by som sa zamilovala. Aj keď to v dnešnom čase môže znieť, ako starina. Studňa bola vydaná v roku 2010, teda má už 13 rokov.

Poznáte povesť o studni lásky? Studňu, lásku a smrť postavil do pozornosti čitateľa aj Dominik Dán.

Na rozdiel od Šlosera Dán nerieši politiku, ani korupciu. Oveľa podstatnejšia je psychológia postáv a ich motivácia.

A je to akési jednoznačnejšie, že zločiny páchajú zločinci a úlohou policajtov je zločiny riešiť, nie ich páchať. 

Dánovi policajti sú vskutku ľudskí. Majú svoje ženy, svokry, deti. Majú radi sex, či kvety.

Pri takýchto populárnych autoroch je vizuál už viacmenej samozrejmý.

Mimoriadnej pozornosti sa však dostáva aj rodičovstvu.

A byť rodičom obete je ozaj silná káva.

Poslednou dobou mi to stále viac bije do očí. Ako dokážu rodičia Jána a Martiny chodiť na mítingy a do televízie? Ako im nerobí problém rozprávať o svojich pocitoch, či spomienkach.

Ja by som na ich mieste dokázala jedine vyhýbať sa ľuďom a mlčať.

A čo takí rodičia Daniela Tupého? Ako sa dá 18 rokov sledovať, že vražda je ešte stále nepotrestaná?

Aj rodičia v Dánovke svoje deti milujú a aj si ich idealizujú. A tú brutálnu stratu prijíma každý po svojom.

Rozdielom oproti Šloserovi je aj viacej nechutnosti. Dánovi poliši chodia na pitvy a vidia tam skutočne otrasné veci.

Šloser sa takémuto explicitnému opisu hrôzy proste vyhýba.

Studňa je o brutálnej poprave mileneckej dvojice aj o úbohom úmrtí bezdomovca.

Dán geniálne narába s detailmi. Keď sme už presvedčení, že vieme o čo šlo, tak nás presvedčí, ako je predsa len všetko inak.

Momenty prekvapenia a postavy ako živé sú to, vďaka čomu si Dánovu studňu istotne zapamätáte.

fotografia: autorka