Knižná mapa

Prípad partnerského násilia z Nového Mesta nad Váhom. No mohol sa obdobný odohrať už X-krát inde, na inom mieste a v inom čase. 

Ku tejto nám médiá pripojili fotku anorektičky s napichanými perami a podozrivého s anjelským ksichtom, súcitne prekrytým.

Na mene nezáleží a ani na veku.

Alebo naopak, je skôr výhodou.

Ak ti je len 20 a nie už 50.

Ak si sa za neho nevydala a nemáš s ním kŕdeľ detí.

Tento konkrétny prípad je zarážajúci. Ako všetci rozprávajú o pokračujúcom týraní a o večných bitkách.

Ako si môže mladé a krásne dievča myslieť, že láska sú kopance a trhanie vlasov?

Akú musí mať nulovú sebaúctu, ak si myslí, že si takéto zaobchádzanie zaslúži, prípadne, že by ho mala tolerovať?

Ono nepáčia sa mi ani všetky tie „hrdinské komentáre“, že „ja by som tomu tyranovi aj hrdlo vytrhol!“. Lebo nevytrhol. Na násilie nemá zmysel odpovedať násilím.

TO je potom ako taký vojnový stav, že nám zabili 1400 ľudí? tak my zabijeme 14 000!

To je len kolotoč a eskalácia.

Žienky zase argumentujú políciou, že nič nerieši, že ich dostatočne nechráni.

Pritom je to fyzicky nemožné, aby pri každom problémovom páre hliadkoval policajt 24/7.

Je to tvoj život, tvoje telo a tvoja bolesť. 

A ten, čo vypúšťa nasládle reči o údajnej láske, by ťa nemal mlátiť, kopať, škrtiť. Vlastne ani ti vulgárne nadávať, či ťa znásilňovať, alebo do hocičoho nútiť.

Lebo toto láska proste nie je.

A rovnako ako nasilu nevyliečite alkoholika, kým on sám neuzná, že by mal prestať piť, no tak nezachránite ani týranú ženu, kým nevidí inú cestu len život so svojím tyranom, plný modrín a bolesti.

Neviem, či je to narkotikum, alebo nedostatok sebaúcty.

V každom prípade by sme mali mať nejaké červené čiary.

A ak ma môj drahý bude kopať na zemi a poláme mi rebrá, tak je azda načase si uvedomiť, že táto špirála vedie jedine do pekla a potrebujem vystúpiť.

Čím skôr, tým lepšie, kým ešte žijem a dýcham.

A nemá zmysel si jeho konanie spätne ospravedlňovať.

-veď bol opitý

-ja som ho vyprovokovala

-ja som bola tiež opitá

Proste nie, niektoré skutky sa nedajú prikrášliť ani ospravedlniť a ostáva nám jediné: vytriezvieť a počúvať svoj vlastný pud sebazáchovy.

Radšej vám píšem o filmoch a knihách. Aj keď ma číta stále menej ľudí.

No ale toto sa nedá nechať bez komentára, že takto si žijeme.

Že takto je násilie verejným tajomstvom a nikto nič nerieši?

Len počúvame pomýlené argumenty o slepej láske.

Pani prezidentka mala o tomto prípade celkom trefný status, tak si ho skúsme všimnúť.

Skopírovala som vám aj koment, taký typicky ženský. Lebo policajti. —-lebo žienky nič, žienky telefonovať vedia. Len ďalšie kroky sú už kúsok ťažšie.

Je mi z toho smutno a otupno.

Ako necháme my ženy sami so sebou zametať.