Knižná mapa

Prezerala som si svoje blogy spred troch rokov a závratná čítanosť 10-13-14 000! A teraz sotva pár stoviek.

A človek ani nechápe, čím to je, veď som ten istý človek, len starnem a zrejem. To tie tisíce masovo pomreli v Covide? Či sa len s postupným uvoľnením pomerov vyprdli na všetko, vrátane čítania. 

V každom prípade ja ostávam rovnaká, či už oslovím stovky, či desiatky, to je proste život.

Život, po ktorom všetci žíznime.

A bývam aj detsky úprimná. Ako som sa vám nedávno zverila, že za tri dni som v nemocnici nezvládla prečítať celý román.

Biely Vincent ostal ta-tam v nemocnici.

A potom mi dobrá kamarátka Dáša poradila knihobot a v slovenskej verzii som síce knižku nenašla, ale ušla sa mi aspoň česká.

Teda už máme žízeň.

Doma je všetko tmavšie,…

Jediná nevýhoda tejto verzie je, že nemá vzadu vysvetlivky. Ja viem, že áno, že pán Google by mi teda rozhodne vedel všetky tie francúzske výrazy šip šup preložiť, ale ak už čítam papierovú verziu, rada by som mala všetko pokope, ináč si proste tých pár výrazov domyslím, či preletím.

Táto moja verzia je prekladaná z amerického originálu z roku 1937.

Samotný Irving Stone ju napísal v roku 1934.

A Jarmila Emmerová ju preložila do češtiny v roku „temna“ 1985.

Obdivujem pána autora, že urobil kus poctivej roboty.

Popri mojej robote sa venujem aj monitoringu dennej tlače a teda tá naša úroveň, že sa objaví nejaká minimálna informácia a prezdieľa úplne všade. Načo je mi trojo novín, ak píšu úplne to isté?

A načo ja pátram po ďalšom osude Eleny Podzámskej, keď od toho podpísania reverzu o nej de facto nikto nič nevie? Ale zato zapĺňajú hárky papiera a skloňujú to isté do omrzenia

Takže teda táto kniha je úplne iný level, nielenže ma v mnohom informovala, ale vlastne úplne preformovala môj pohľad na Vincenta.

Irving Stone si to poctivo pochodil, tie diela aj celý zrod slovami zachytil. Porozprával sa s Vincentovými súčasníkmi. 

Zasadil ho medzi umelcov svojej doby a ukázal, že Vincentov osud vlastne z tej generácie nijako nevybočuje.

Až na to odrezané ucho.

Až na tie nervové zrútenia, ktoré sa v posledných fázach jeho života už periodicky opakovali.

Avšak Stone sa snaží všetko pochopiť a vysvetliť.

Celú tú patovú situáciu, ako mu tí ľudia išli na nervy.

No nielen ľudia boli k Vincentovi zlí. Aj on sklamal svojich najbližších.

Pochádzajúc z dobrej rodiny sa vláčil v handrách a spával s prostitútkami.

Teda o ten hnev a pohŕdanie si sám koledoval. Ako taká čierna ovca rodiny.

A čo z toho mal Teo, že ho celé roky podporoval? A aký oni mali vzťah?

Ak milujete výtvarno, tak tú knihu vrele odporúčam. A je lepšia, než film. Film to len zachytáva, kniha mnohé vysvetlí aby to človeku začínalo dávať zmysel, aby začínal chápať.

Veľa sa už špekulovalo o diagnózach Vincenta van Gogha.

Či mal Aspergera? Či mal bipolárnu poruchu , teda maniodepresiu?

Podľa Stonea to tak vyzerá, že posledný Vincentov doktor tiež nebol celkom normálny a práve tie laxné pomery, že vieme aké má záchvaty šialenstva a predsa ho necháme, aby si býval sám v penzióne?

Mohlo to tej tragédii na konci v mnohom pomôcť.

V každom prípade Vincentova smrť ostáva nevyjasnená.

Bol postrelený do hrude, no pritom nikde sa nespomína, že by kedykoľvek hocijakú strelnú zbraň vlastnil.

Mohla to byť nehoda aj hlúpa vražda.

Stone sa tuná nad príčinou ani nezamýšľa. Len nepriamo, naznačujúc vyhorenie. Že sa teda celý rozdal a už nemal dôvod maľovať, ani žiť.

Vincent je postrelený a umiera.

Teovi vyrvali srdce z hrude a odchádza tiež.

PS. Ak vás teda ozaj baví to výtvarno, odporúčam, pohľadajte si akvarely od Rasťa Ekkerta. A ak patríte k tým šťastlivcom, že dva domy a dve autá a nevieme čo od dobroty, tak teda kupujte tie jeho akvarely.

Mňa Rasťo zaujal už dávno, ešte ako redaktor TV JOJ, jeho témy boli poctivo spracované a s citom vyberané.

Tiež podpísal reverz z protialkoholickej liečebne. Vraj mu tam nedovolili maľovať. Tak sa rozhodol prezimovať v tvrdých podmienkach Muránskej planiny.

https://www.facebook.com/photo/?fbid=10228106539107209&set=a.1730215813684

Fotografie: autorka