Knižná mapa

Cellera okolnosti donútili rezignovať na post šéfa katastra, Zieglera diskvalifikovalo vlastné vydavateľstvo.

Za tie roky, čo sa venujem písaniu, sa toho naozaj veľa zomlelo. Avšak príbeh tejto knižky je proste unikátny.

Štefan Ziegler sa dohodol s nemenovaným vydavateľstvom a dostal aj finančný príspevok. V poslednej chvíli sa však vydaveteľstvo rozhodlo, že dané dielo do svojho portfólia nezaradí a knižku mu teda vydali, ale bez vlastnej značky, bez čiarového kódu a s osekanou tirážou.

Teda aby sa koza najedla, aj kapusta ostala celá.

Počula som nejaké vágne komentáre, že „veď voľakedy sa knihy bez kódov predávali“. No ale voľakedy ani kníhtlač nejestvovala a drahý Štefan by si teda mohol pekne krásne aj ručne svoje knihy písať na spôsob akéhosi moderného pustovníka.

No takto bez kódu sa táto kniha nedostane do siete kníhkupectiev a nedostane sa ani na stoly fundovaných kritikov.

Tak nejako urobili z jeho debutovej knihy podpultový tovar. Mali naňho plno výhrad, čo všetko, ako všelijako by sa malo prepísať a autor proste nesúhlasil.

Zieglerova dystopia

Pred mnohými rokmi v nemenovanej redakcii som sa stretla s obdobným prístupom, že si tie moje texty začali dopĺňať a prepisovať a ja som na to vtedy reagovala: Dobre, ako chcete, dopisujte, prepisujte, len ma tam potom už nedávajte za autorku, lebo to už nebudú moje články.

Toto však nie je novinárčina, ale román a Štefan Ziegler sa rozhodol, že svoje vysnívané nočné mory nenechá pretvoriť na dievčenský sen niekoho ďalšieho. Lebo to by už proste nebolo jeho dielo.

Dostali sa do slepej uličky a je mi ľúto, že dané vydavateľstvo sa k celej tejto kauze takmer nevyjadruje.

O čom dielo vlastne je?

Samotný autor je filozof. Vidieť to v jeho diele, dýcha to z jeho komunikácie aj konverzácie.

Proste nebol by to žiaden kasový trhák aj keby sa na tie pulty kníhkupectiev dostal. Lebo koho už v dnešnej dobe zaujíma čítať o spoločenskom zriadení?

Ľudia chcú čítať detektívky a ženské romány. Avšak Štefan Ziegler sa rozhodol dať do svojho diela kúsok samého seba.

Kúsok našich pocitov a postojov.

Lebo jeho aj moja generácia to ešte zažila, ako sme „budovali svetlé zajtrajšky“, ako nás ohlušovali vzletnými heslami, ako sme pochodovali pod tribúnami na prvého Mája a okná sme mali vyzdobené krepovým papierom a vlajočkami.

A zrazu sa to všetko nevábne skončilo a ľudia si začali vyťahovať kostlivcov zo skríň.

Obdobný vzostup a pád nám opisuje aj Ziegler vo svojej dystopii.

Postavy sú symbolické, situácie občas komické, inokedy abstraktné až absurdné.

Starnúci pracant a mladá panna z lesa si zázračne zachovajú svoj zdravý rozum v ére vymývania mozgov. To ich spája aby sa pokúsili konfrontovať samotného mága-démona-diktátora Globa.

Ale chvíľkové súznenie netrvá večne a padnúci režim ich stavia pred nové výzvy.

Najviac som si užívala úvod a záver. To dlhé a ponuré jadro už prechádzalo do nočnej mory, ktorú je ťažko znášať.

Teda kniha nie je pre každého.

Možno ju väčšina odmietne. Kniha je pre tých, čo sa neboja premýšľať, čo sa neboja vidieť aj veci menej romantické a ľúbivé.

Ak by teda niekto chcel, musí sa dopátrať k samotnému autorovi, lebo ako sme si už povedali, v bežnej sieti ju proste nenájdete.

A čo vizuál?

Žiaľ, nikde sa v knihe nespomína autor prebalu. Avšak Štefan je zároveň aj výtvarníkom, teda dalo by sa predpokladať, že použil niečo z vlastnej tvorby. Pre prečítaní knihy mi k tomu obsahu tá maľba jednoducho nekorešponduje. Dej je úplne iný, žiadna malomestská idylka kdesi z Banskej Bystrice, či Štiavnice.

Aj keď samotná maľba je fajn, no proste nemyslím si, že by práve toto bolo tou ideálnou voľbou na dotvorenie dystopie.

Fotografia: autorka