Knižná mapa

Ľudia začínajú čím ďalej, tým viac skloňovať slová Narcis a Narcizmus, ale väčšina zotrváva v akýchsi predsudkoch a klišé v štýle N= Netvor a Nikdy sa nezmení.

Som človek, ktorý sa neuspokojí s nevedomosťou a polopravdami. A ak mám problém, tak idem, riešim.

Ak ma zaujíma Narcizmus, tak si idem, naštudujem a neuspokojím sa s toxickými rečami hŕstky nešťastných rozvedených žien.

Proste som pri čísle dva. Prvé, čo sa mi dostalo pod ruku, bola knižka v maďarskom jazyku od Juraja Bánkiho.

S miernou nadsázkou ju autor vyhlásil za najlepšiu.

Bolo to ťažké čítanie. Už len preto, že je v maďarskom origináli. Ale aj preto, že sa venuje vzniku a príčinám a prejavom.

Desiatky nešťastných detí zanedbávaných vlastnými matkami, desiatky situácií, kedy dieťa nemohlo byť samé sebou a jeho detské potreby ostali nenaplnené.

„A kifakadás, a lenyomás, a szurka-piszka, a kritika és a támadás is jobb, mint a föld alá süllyedni, ahogyan hajdanában kellett a szülei visszatérő megalázó reakciói miatt,“ píše Bánki o hanbe a narcistickej osobnosti. V preklade „Výbuchy, útlak, provokácie, kritika aj útok sú lepšie ako prepadať sa pod zem, ako musel onehdy v detsve z dôvodu ponižujúcich reakcií svojich rodičov.“

Proste je to traumatizujúce čítanie, aj si poplačete, ak si pospomínate na všetky tie staré krivdy a anomálie, ktoré ste už viacmenej pochovali v dávnej minulosti.

Avšak na jedno je kniha dobrá, aby sme si uvedomili, že aj narcista je len človek. Že celá tá jeho Grandiózna osobnosť je iba maska, že vo vnútri nie je šťastný ani spokojný.

Z maďarskej psychoterapie sa však pozvoľna presunieme k tej nemeckej, ktorá je na počudovanie už o krok ďalej.

Heinz- Peter Rőhr sa venuje liečbe závislostí

Rőhrova kniha s názvom Narcizmus- vnitřní žalář, či ak chcete po slovensky Vnútorné väzenie, je výrazne menšieho rozsahu, avšak miesto príčin kladie väčší dôraz na praktické riešenia liečenia.

Rovnako mäkká väzba a obdobný formát.

Zase len ma autori postavili aj pred jazykové otázky, keďže dielo neprekladali do slovenčiny.

Teda ohľadom príčin sa s Bánkim zhodnú. Ohľadom samotného výkladu, zrejme všetci používajú akúsi formu vyjadrenia Ega, teda Ja. Kým Bánki ostal pri anglickom Self, tak Rohr sa prikláňa k nemeckému Selbst.

To Ja – Self- Selbst – má kľúčový význam k pochopeniu problému. Keďže pravé Ja bolo v rannom detstve potláčané, utláčané, nezahŕňalo sa láskou, aká mu vlastne náležala, tak to dieťa si vybudovalo techniky prežitia ktoré však viedli k vybudovaniu falošného Ja až celkovo k budovaniu svojej Grandióznej osobnosti.

Je to vlastne začarovaný kruh, ten nekonečný tlak na výkon. Narcis v sebe chová akési nenažrané zviera, ktorému je všetko to uznanie, úspechy málo. Stále sa za niečím ženie, dokáže kráčať aj cez mŕtvoly a nikdy nazažije ten pocit skutočného pokoja, uspokojenia.

Akoby ste donekonečna súložili a nikdy nezažili orgazmus,…

Možno mi pomohol aj Bánki, že tie základy už zvládnuté boli, možno aj Röhrov jedinečný prístup. Vzal si za kostru jednu zabudnutú rozprávku bratov Grimmovcov a na nej iluastračne krok za krokom vysvetľuje tú dlhú a tŕnistú cestu, ako spod nánosov toho falošného Ja a večného sebaklamu nastúpiť na cestu sebapoznania.

A keďže Röhr lieči závislosti, veľa si pomáha aj citátmi od anonymných alkoholikov.

A hovorí, že mnoho Narcisov je závislých, ten alkohol pomáha utlmovať ten večnú nepokoj, tú nekonečnú nespokojnosť, akú Narcis pociťuje.

Teda toto putovanie je o poznanie príjemnejšie, zabalené v láskavom slove rozprávky.

A cítim sa aj princom aj princeznou, aj vnímam to železné brnenie, ktoré Narcisa delí prakticky od každého.

Za mňa je táto nemecká kniha skvelá v tom , že je láskavá, optimistická. Žiadne to odsudzovanie, tie hysterické výlevy ľudí, ktorí sa idú zošalieť, ak musia čeliť tvárou v tvár Narcisovi a idú mu aj o desťaročia vyčítať staré krivdy.

„Často je člověk v železných kamnech (autor tým označuje Narcisa) někdo, kdo umí rozdávat, v tom smyslu, že nešetří při kritice druhých. Jeho pohrdavé a zraňující chování vytváří odstup (ostré meče) a dává mu pocit převahy. Ale aby snesl kritiku své osoby – to nikdy! Sedí ve věži ze slonové kosti a vnitru hluboce trpí svou osamělostí. Kontakt ale vzniká teprve tehdy, když se druhým vydá a překoná svúj strach ze zranění,“ opisuje Röhr na strane 72.

A že ktorá je najlepšia kniha o Narcizme? Netuším, možno ku me ešte len príde. Avšak obe tieto vyššie spomínané ma v mnohom obohatili, pomohli zmierniť môj hnev aj trpkosť. A pomohli mi, aby som sa po čase zase dokázala aj usmievať a vidieť veci nádejnejšie, menej fatálne.

Fotografie: autorka