Tentokrát reakcia na dva filmy. Jeden hraný natočený podľa skutočných udalostí a ďalší dokument.
/Btw. po piatich rokoch sa mi podarilo zmaturovať na tému logo blogu a dokonca zmena hornej lišty. Na vrchu sú teraz rozložené kusy jedinej knihy, kde mám svoj jediný prozaický vklad. Teda super a 1 je bezva číslo 🙂 /
Začnem kus zoširoka: Egoizmus. Udivuje ma, ako veľmi a ako často. Akoby pomaly každý si veselo kráčal cez tvoju mŕtvolu. Akoby sa stávalo štandardom, že sa ozývajú len tí, čo zase po mne niečo chcú, zase len ma potrebujú akosi použiť, zneužiť na dosiahnutie svojich zámerov. Ako tú nešťastnú Karolínku v Zbormajstrovi.
Paradoxom je, že na čsfd má Zbojmaster samé dobré ohlasy, akosi každý oceňuje tú náznakovosť a umeleckosť. A dvojicu filmov, ktoré vám predstavím dnes, tam väčšina haní a robí si z nich terče posmechu.
Když prší slzy (2022)
https://www.csfd.cz/film/935756-kdyz-prsi-slzy/prehled/
Český film, jednoduchý príbeh, tvorba scenára nebola žiadna jadrová fyzika. A predsa je veľmi dôležité premýšľať práve o tomto v spojitosti so ženami – dievčatami. Téma domáceho násilia.
Postavy vykreslené ozaj priamočiaro.
Martin -polda, ožran, mláti a znásilňuje svoju ženu.
Klára – krehká a nevinná obeť.
Adéla – milenka, zvodkyňa.
Postava Mariky je hlúpa a nedáva veľa zmyslu, no práve ona namúti veľa vody.
Teda áno, ak čakali niečo geniálne, tak sa diváci čsfd museli plácať, ako ryby na suchu. Lebo toto je zase len obohraná platňa a nekonečný príbeh, no predsa len naňho večne a nekonečne hľadáme správnu odpoveď, že ako reagovať a prečo vôbec tie ženy ostávajú v tom toxickom vzťahu. Čo im vlastne bráni odísť a čo je tá posledná kvapka, aby sa skutočne zmobilizovali a dokázali postaviť samé za seba?
Neznámé číslo: Toxické textovky (2025)
Čerstvo pridaný dokument na Netflixe. V téme real crime natočili filmári z Netflixu horu materiálu aj o nevyriešených zločinoch. Niekedy sa iba hodiny plácame a počúvame náreky obetí a riešenie žiadne, celé to potom vyznie ako púhy pamätník obetiam a zločinci si beztrestne mädlia ruky. Takže v tomto prípade je super už len to, že konečne kriminalisti v niečom uspeli, nejakú záhadu nielen opísali, ale aj skutočne vyriešili.
Obeťou je mladý násťročný párik v malom americkom mestečku. Hlavne krehká blonďatá puberťáčka dostáva šialene veľa nechutne zvrhlých SMS správ, ktoré ju sprvu len hejtujú, neskôr aj otvorene nabádajú na samovraždu. Ale obťažovaniu neunikne ani jej chlapec, jej prvá detská láska.
Pátra škola, miestna polícia, nakoniec už aj profesionál z kyberzločinového oddelenia FBI.
Od začiatku predpokladajú správne, že páchateľ musí byť osoba ženského pohlavia, nespokojná s vlastným mizerným životom.
A žasneme, keď spoznáme jej identitu.
No kúsok priveľa priestoru dostáva samotná páchateľka, ktorá do tej kamery nehanebne klame, prekrúca fakty, snaží sa zo všetkého vyhovárať, vysvetľovať. Niektoré skutky sa však nedajú ospravedlniť a aj v tomto prípade je to tá pubertálna obeť Lo, čo sa ešte nenaučila brániť, alebo akoby sa ani neponáhľala dospieť a zaujať akési rozhodné stanovisko.
čsfd k tomuto radšej nečítajte, je to číry spoiler!
Celá debata | RSS tejto debaty