Nedávno som dočítala dielo slovenskej autorky, ktoré by som ešte pred rokmi nechala ležiť na poličke. Je zaujímavé sa už len zamyslieť, že tá kniha si 10 rokov ležala niekde v sklade, či na poličke, kým našla svojho čitateľa.
Inflácia sa nám naplno roztočila. A darmo už pomaly ku každému stĺpu napíšu „Kúp mi radšej knihu“, keď v Martinuse pod 10€ pomaly nič nenájdete. A dať 20 € za knihu, ktorú možno obdarovaný ani neprečíta, lebo majú celkovo averziu, no príde mi to celkom veľa.

Cena s DPH 8€.
Teda ak občas, tak pre seba, možno nejaký swap, či Kniha za babku. Toto vydalo Pro Libris v roku 2015.
(Inak, celkovo pociťujem nevôľu, lebo fb obmedzil užívanie mojej stránky na dlhých 7 dní. Len kvôli udaniu, len kvôli tomu, že AI ničomu nerozumie, nič racionálne nevyhodnotí, ak ma niekto hrubo uráža, je to OK, ale ak ja zdieľam kritiku na TV Joj, či na influencera Fero Joke, zrazu sa vytiahnu absurdné obvinenia na mňa s nemožnosťou brániť sa.)
Ale vráťme sa k Nedostatkom Marcely Veselkovej. Absurdný príbeh nesúrodého páru.
Helena je Slovenka, ekonómka, pravičiarka, kydá na náš bývalý režim a snaží sa svojho partnera presvedčiť o svojej pravde.
Martín je Španiel a socialista, ten verí v centrálne riadenú ekonomiku. Náš minulý režim posudzuje celkom inak a vadí mu bezcitnosť, s akou kapitalizmus likviduje chudobných a nesolventných.
Táto nesúrodá dvojka sa počas celého príbehu vlastne len háda a argumentuje, každý za svoj svetonázor.
Tu na stránkach knihy to autorke dáva možnosť pozhŕňať základné argumenty v oboch táboroch.
V praxi by však takáto nesúrodá dvojka len ťažko vznikla. Ono ani v zlej burleske by sa mladý Šimečka neoženil s vetchou babkou voliacou Smer. A rovnako ani zosadený Drlička nepríde na pytačky k madam z Kitsee, aby sa osobne dokopy hádali po zvyšok svojich dní.
Teda základná premisa pani Veselkovej je vcelku absurdná a ťahá to do extrému, Martín sa stáva Heleninou nočnou morou.
Pripomenulo mi to manželstvo mojich rodičov. Tiež boli ako pes a mačka, večne rozhádaní, trvalý rozkol.
Mama sa chcela rozvádzať, otec nechcel.
Mama venovala väčšinu svojho času mladšej sestre, mňa posielala takmer vždy za otcom.
Otec chcel mať syna, pomocníka, ale nemal, tak mal mňa. Miesto Renáty mi občas hovoril René a väčšinu našich dní sme trávili vo dvojici. Spolu sme ryľovali, stavali králikárne, spolu dvaja sme sledovali závody F1. Ako dieťa si nevyberieš, ako dospelý už len márne krútiš hlavou.
„Slová lásky sa z Heleninho a Martínovho súkromného slovníka vytratili hneď na zyčiatku ich vzťahu. Helene pripadalo prirodzené, ak občas Martínovi niečo nežné povedala po slovensky, ale Martín ju nútil všetko prekladať. Helena to robila s nevôľou. Popudzovali ju rozdiely vo zvuku slov s rovnakým významom.“ píše Veselková.
Cituje tiež viacerých známejších autorov.
Je to skôr filozofický traktát, či exkurzia do politológie, než reálne love story.
Je to možno vata na zaplnenie dlhých zimných večerov.
Prípadne by vás samých mohla kus nabudiť, aby ste sa skúsili zadefinovať, Helena, či Martín, drsná ekonomika, či ľudomilstvo španielskeho rojka?


Áno Luna, časom sa niekam mentálne posúvame.... ...
nielen na niektoré knihy, ale aj na filmy...a... ...
Celá debata | RSS tejto debaty