Knižná mapa

Vraciam sa ku koreňom. Ako tá Sepultura spieva, že Roots Bloody Roots.

Raymonda Chandlera som si obľúbila ešte ako mladá slobodná baba. A ubehli desaťročia, ale stále sa mi rovnako ľúbi.

Kto by len veril, že tento anglicko-americký spisovateľ sa narodil ešte v roku 1888 a zomrel v roku 1959?

Zbohom, moja krásna a Žena v jazere pôvodne vyšli v rokoch 1940 a 1943.

O slovenský preklad sa postarala Gabriela Hanáková a vyšli u nás v spoločnej väzbe v roku 1985.

Akože retro proste cítiš, že tu nie sú ešte mobilné telefóny a kamery na každom rohu.

Zároveň až teraz si začínam uvedomovať, aká mohutná priepasť je medzi žánrom krimi a skutočným zločinom.

Pretože spisovatelia vám vysnívajú zložité, sofistikované, prekvapivé príbehy, kým v skutočnosti sú mnohé veci jednoducho hnusné a sprosté.

Hlavne ak si pozriete zo dvadsať dielov reality seriálu 48 hodín, tak vidíte, že pištole tam nosia pomaly už 15-ročné deti a strieľajú sa z nedorozumenia, z hlúpeho pokusu o krádež, totálne ploché prípady typu „otvorila som dvere, stál tam černoch a začal strieľať.“

Takže áno, je fajn byť na chvíľu zase len unesená na krídlach fantázie Raymonda Chandlera.

Staré, ale stále pútavé.

Chandlerove príbehy sú plné života a nezameniteľnej atmosféry. Ženy v nich sú krásne, dokážu zamávať mužským libidom, avšak dokážu aj zabojovať za svoje záujmy. Muži sú zase ostrí aj nebezpeční, no nájdu sa tam aj nejakí tí strachopudi, trasorítky.

Detektív Philip Marlowe má štýl aj šmrnc. A na rozdiel od väčšiny súčasných hrdinov má aj nadhľad a svojský humor.

Takže bavíme sa, fandíme mu. Chandler nám prináša prekvapivé zvraty, hlavne ženy sa neboja riskovať a v ostrých zatáčkach meniť svoje životy na úplne iné smery.

Teda áno, má to šťavy, má to grády, aj keď s ľútosťou musíme konštatovať, že nástupom do nejakého policajného zboru by sme nezažili ani spolovice toľko pestrosti a napätia.

Milá scénka napríklad je, ako sa detektívovi podarilo prekĺznuť na ostro stráženú loď:

„Ty musíš mať na tejto lodi nejakú rodinu,“ povedal som. -pozn. Marlowe.

„Stali sa aj smiešnejšie veci. Vrátiš sa rýchlo?“ – pozn. pomocník z prístavu.

„Mal by som pekne čľupnúť, keď ma pošlú cez tú palubu,“ povedal som a vytiahol náprsnú tašku. „Myslím, že to si pýta príplatok. Na. A o moju mŕtvolu sa postaraj ako o vlastnú.“

„Nič mi nedlhuješ, partner.“

Knižku mám už z druhej, či skôr z X-tej ruky a sklamalo ma necitlivé zaobchádzanie, konkrétne vydrapnuté strany. Našťastie story dávalo zmysel aj bez tých zopár chýbajúcich strán.

Ďalším sklamaním je samotná Pravda. Ozaj nechápem, že som registrovaná, dovolí mi prihlásiť sa na blog, dovolí mi blogovať, ale nedovolí mi prihlásiť sa na debatu. Tam zaryto píše Forbidden! – zo dňa na deň! Teda ani neviem, na koho sa obrátiť, ako sa dostať do tej debaty, v každom prípade znemožnením debaty myslím úmerne klesá aj počet návštevníkov, čo je ozaj škoda.

Foto: autorka