Knižná mapa

Také to emočné zemetrasenie prežívam. Ozvala sa mi malá milá rozprávková postavička, spočiatku s milými komentárikmi, no zrazu sa pustila do útoku a po chvíli mlčí. 

A viete čo je vtip týždňa že má zo pätnásobne vyššiu čítanosť ako ja. Ale prečo a ako sa jej to darí? Žeby bravúrne zvládala copy-paste?

Kuk na jej blog a kuk na článok, ktorý „cituje.“

Blog má tri kilometre:

Moc médii a ako vidí Mimi Šramová kauzu „Langoš“. Vraj langoš je len zámienka

No a „citácia “ článku z Hlavného denníka pozostáva v jej prípade z toho, že skopírovala na kompletku celý článok. Od začiatku do konca, od nadpisu cez tiráž až po bodku na záver. Akurát, že v jej prípade sa ten text zahustil, vynechali sa tučné písmená a článok stratil na prehľadnosti.

Toto predsa nie je citácia ale kompletné prezdieľanie článku!

A chcete mi povedať, že toto nie je pýšenie sa cudzím perím?  Že si niekto na kompletku skopíruje celé články a potom k nim napíše skromný a vždy rovnaký komentár? Že Mimi netreba platiť z našich daní?

Za mňa Nonsens, že budeme niekoho chváliť a čítať len za to, že dokáže kopírovať.

A udáva desiatky ľudí a dovoláva sa do zbláznenia.

Už aby sme očakávali, kedy udá aj mňa, povedzme za dýchanie čerstvého vzduchu a kedy podá svoje sto plus prvé dovolanie na lampáreň.

Takže ma sklamala – čitateľka – blogerka- úroveň suterén.

Čo tu prepánajána vlastne hľadám? Potom je predsa každá snaha o autencitu chabá, ak originál text si ceníte päťnásobne menej ako bezduchú kopírku.

Popelka zrejme nemá slovenskú klávesnicu, lebo nedokáže napísať slovo Môj.

Takže môj skromný komentár ku Langošu. Samozrejme, že sa z neho stala politická zbraň. A samozrejmé je aj to, že sa k tomu vyjadrili ozaj všetci relevantní hráči.

Od Grohlinga až po Fica. A áno, ak by langošár ticho platil a ani sa neobťažoval o svoju príhodu podeliť, tak by sme o tom ani nevedeli. Ani Mimi, ani Popelka, ani politici, ani my všetci.

A zomrel by potichu a bez svedkov.

Takže áno, krásne ponaučenie z jeho príbehu je, že nebuďme ticho, ak nás systém valcuje a ukazuje svoju bezduchú moc.

Slepá závisť napísať 12 blogov o násobne úspešnejšej influencerke?

Cez 60 tisíc odberateľov, dva a pol tisíca lajkov do dvoch týždňov!

Za servilné rozhovory. Influencerka, dezinfluencerka, novinárka redaktorka, provládna PR, ktorej platí polovica vlády?

Myslím, že propaganda má silné podhubie nielen u nás. A áno, ak tá žena vyzerá k svetu a kladie príjemné otázky, tak sa jej tá spriaznená časť politického spektra automaticky drží a pustí si ju k sebe. Aj oveľa bližšie, než armádu kritických novinárov.

Aj tak nemám ten pocit, že kvôli nejakej pani Šramovej by som mala mať bezsenné noci a mala by som sledovať každý jej nádych. Veď propaganda je súčasťou pomaly každej jednej moci. A ak by to nerobila Mimi, tak si na to nájdu nejakú druhú – tretiu – X-tú osobu.

Hlavné je, aby mali svojho sparing partnera, aby im mal kto nadhadzovať loptičky.

Pozrela som si jediný rozhovor. S Gyimesim. No a nechápem všetky tie nadšené komentáre. Jedine, že by všetky kritické nejako usilovne mazali.

Za mňa tam Gyimesi vlastne nič zmysluplné nepovedal. Jediné, čo robil, že za asistencie servilnej Šramovej ohovoril komplet celú koalíciu s opozíciou, vrátane maďarského menšinového zastúpenia, ktoré už aj tak dávno stratilo tvár.

S Gyimesim, či bez neho, vlastne aj sám Gyimesi priznal, že už ani menšina nevolí menšinových politikov. Veď nám ani nemajú čo ponúknuť. Nedá sa celé desaťročia bazírovať len na dvojjazyčných názvoch. Či propagovať život v nejakej izolovanej Dunajskej Strede, kde aj v 21-om storočí funguje všetko v maďarčine, akoby si ani nestihli uedomiť, že sa tu ukončila nejaká druhá svetová vojna a že teda štátne hranice sú kdesi inde, než za čias Rakúsko-Uhorskej monarchie.