Knižná mapa

• Helena Růžičková, Marie Formáčková: Deník mezi životem a smrtí- Můj boj s rakovinou, vydalo nakladateľstvo Formát, v roku 2002, ISBN 80-86718-00-X,
• Mne sa do rúk dostalo hneď prvé vydanie tejto úspešnej knihy. Helena Rúžičková ju dopísala po absolvovaní štyroch sád chemoterapií v roku 2002. Potom žila ešte 2 roky a vyšli ešte dva doplnené a jedno súhrnné vydanie. 

Dokázala sa usmievať aj v tak zapeklitej situácii, akou je boj s rakovinou.

a mám na rakovinu otrasnejšie spomienky. Babke zistili túto zákernú chorobu neskoro a tak jej ani operácia nepomohla. A aj morfium už iba na chvíľku.

Ako deti sme toho mali byť viacej ochránení. A nie vidieť, ako sa nám babka stráca pred očami a mení na vlastný tieň.

Mali sme si ju pamätať ako krásnu a vitálnu ženu, čo každú nedeľu pečie chutné koláče. A je mi ľúto, že sa nám vryla do myslí napokon len tá obrovská bolesť.

A sused, čo dostal rakovinu, sa rovno obesil. Asi mu to prišlo príťažlivejšie, než pomaly a zúfalo umierať v bolesti.

Teda priniesla som si do vienka predsudok, že rakovina = smrť. A desná. 

Až v Bratislave som sa rozprávala s dobrovoľníkom z OZ Plamienok a na moje veľké prekvapenie mi rozprával štatistiky, že z detských pacientov sa cez 80% uzdraví. Veď je to úžasná správa, hlavne od diagnózy, ktorú som si dovtedy spájala s rozsudkom smrti.

No a Helena Rúžičková zrejme všetky tie dobré správy nejako vedela. A tak aj rakovinu vnímala ako výzvu, s ktorou je možné sa popasovať.

Kde netreba maľovať čerta na stenu, ale veriť.

Veriť lekárom, veriť v silu vlastného tela zbaviť sa rakovinového bujnenia.

Brala som tú knihu len ťažko do rúk, veď som bola plná vlastných desivých spomienok a vlastného prežívania.

No napokon som si Helenino rozprávanie veľmi užívala. A nevadila mi ani tá čeština. Je prostá a rovnaká ako v jej filmoch.

Baví ma Helenina chuť do života, jej úcta k ľuďom a viera v ľudí. 

To, ako dokázala okolo seba nazhromaždiť množstvo skvelých ľudí, ktorí jej pomáhali. Dokonca so sťahovaním.

Zase len vám musím prezradiť moje spomienky so sťahovaním so samozvanými kamarátmi.

Byt bol veľký, vecí priveľa.
Muž večne mimo. Jeden sa mi ponúkol, že pomôže. Nasypal kopu šuflíkov do vriec. Takto spätne to pripomína skorej likvidáciu, než balenie.

A týždeň sme si spodné prádlo a ostatné najpotrebnejšie veci vyhrabávali zo spodkov vriec.

No a samotné nakladanie do auta bolo ešte horšie. Nazhlukovalo sa aj zo desať obdobných samozvaných hrdinov. Čo-to pokradli, čo-to porozbíjali.

A ja som si odniesla jediné trpké ponaučenie. Že si zbalím všetko naozaj sama a na sťahovanie si najmem profesionálov. Viem, že to stojí desiatky eur, no ušetrí kopu nervov a rozbitých, pokradnutých vecí,

Takže Helene aj toto vyšlo s kamarátmi na jedničku. 

Asi má nos na dobrých ľudí. A dosť veľký jazyk, aby tých zlých odmietla priamo v zárodku.

Je to príjemné čítanie. Dokonca povedala by som až motivačná literatúra. A to nemusíte mať ani rakovinu.

Pokojne stačí, ak máte spomienky zasypané traumatizujúcimi udalosťami a prestávate veriť v dobro človeka.

Helena má tej viery a radosti aj na rozdávanie, teda vrele odporúčam.

Dozviete sa ako Helena varí, aj aký má prístup k deťom z detských domovov. A hlavne sa kúsok napijete z jej životodárnej energie.

Fotografie: autorka