Básne vás totálne nebavia, krimi o štipku viac. Vlastne aj mňa.
Aj som sa tak zapovedala, že zbierky básní už nekupujem. A aj detektívku je ideálne požičať si z knižnice. Veď kto má v dnešnej dobe desiatky eur na knihy, hlavne ak ich žerie každý týždeň jednu?
No ale u mňa je aj opačný problém, že mám tých kníh na stole priveľa a ešte aj tie knižničné termíny, aby ma tlačili?
Ešteže moderné knižnice majú aj biblioboxy a tak je to vrátenie oveľa jednoduchšie. Veď vhodiť do boxu vieme aj o polnoci a oni si to tam po otvorení knižnice proste nájdu.
Takto sa ku mne dostala aj táto knižka.
Detektívom za päť minút napísal Stanley Smith v roku 2000.
Pokojne aj pre deti, veď to priniesli Mladé Letá.
Mladé Letá priniesli slovenský preklad o dva roky.
Mojou motiváciou bolo najmä to, že som sa začala zapájať do tvorby detektívok a hľadala som inšpiráciu.
Stan Smith ozaj začína s krátkymi detektívkami, no niekde ešte v prvej polovičke sa to začne vrhávať. A zrazu tu máme akúsi cvičebnicu z logiky.
Niečo ako slovné úlohy, ale predmetom nie je matematika, lež logika.
Prípadne ako IQ testy do menzy.
Sada podmienok a dedukciou máš určiť poradie, či priradiť k menu mesto a váhu, či inú charakteristiku.
Proste buď tú knihu niekam zahodíte, alebo si vážne vezmete papier a pero a začnete si kresliť a písať.
A keďže predošlý čitateľ to zobral ozaj poctivo, tak si tie poznámky robil priamo do knihy.
Logika bola mojím obľúbeným predmetom na vysokej škole. A aj IQ testy mám rada, takže ja som sa celkom zabavila. Aj keď posledné dve zadania som už vôbec neriešila, len prečítala riešenia. Proste toho je už naraz priveľa, toto by bolo ideálne rozložiť sa minimálne na mesiac a každý deň povedzme vyriešiť jednu tú hádanku.
Tak trochu je mi aj ľúto, že to od detektívky odbehlo teda hodne ďaleko, no na druhej strane, koľko takých cvičebníc logiky okolo seba máme? Takže áno, má to svoje hodnoty, ikeď úplne iné, než aké by ste azda na prvú šupu očakávali.
Fotografia: autorka
Celá debata | RSS tejto debaty